Na prvý pohľad ide o technický problém verejného poriadku. Pri detailnejšom pohľade však vychádza najavo oveľa zložitejší a znepokojujúcejší obraz, v ktorom sa miešajú obavy o bezpečnosť, medzinárodný imidž krajiny a brutálne zásahy do života tisícov zvierat.
Maroko čelí rastúcej kritike pre spôsob, akým rieši populáciu túlavých psov v čase príprav na Majstrovstvá sveta vo futbale 2030.
Podľa organizácií na ochranu zvierat sa v mnohých mestách rozbehla systematická likvidácia psov, ktorá má „vyčistiť“ verejný priestor pred príchodom zahraničných fanúšikov. Krajina má pritom šampionát spoluhostiť so Španielskom a Portugalskom, pričom ďalšie úvodné zápasy sa odohrajú v Uruguaji, Paraguaji a Argentíne.
Každodenná realita mimo kamier
Pre obyvateľov niektorých miest nejde o abstraktnú debatu, ale o každodennú skúsenosť. Devätnásťročná Amina z horského mesta Ifrane, známeho ako „Švajčiarsko Maroka“, opísala pre CNN, že pohľad na mŕtve psy sa stal súčasťou jej bežného dňa. Z obavy pred represáliami požiadala o použitie pseudonymu.
„Cestou do školy som míňala kaluže krvi na ulici,“ uviedla. Zlomový moment prišiel, keď si uvedomila, že deň začína prekračovaním tiel. Podľa jej slov sa situácia v poslednom roku dramaticky zhoršila. Z občasných zásahov sa stal pravidelný jav. „Teraz je to systematické. Zabíjajú psy, akoby to bol šport.“
Jej výpoveď dopĺňa konkrétny incident z noci 9. februára 2024, keď ju zobudili výstrely. V kontajneri našla tri mŕtve psy, medzi nimi aj huskyho, ktorého poznala z okolia. „Cítila som sa úplne bezmocná,“ spomína.
UPOZORŇUJEME, ŽE VIDEO NIE JE VHODNÉ PRE CITLIVÉ POVAHY
Oficiálne dôvody: zdravie a bezpečnosť
Marocké ministerstvo vnútra argumentuje verejným zdravím. Mohammed Roudani, vedúci oddelenia verejného zdravia a zelených plôch, pre CNN uviedol, že túlavé psy predstavujú vážne riziko najmä ako prenášače besnoty. Každoročne má byť pohryzených približne 100-tisíc ľudí, pričom 40 percent tvoria deti do 15 rokov.
Práve z tohto dôvodu Maroko v roku 2019 zaviedlo program Odchyt–Kastrácia–Vakcinácia–Návrat (TNVR), ktorý má humánne regulovať populáciu psov. Problémom však je, že za jeho realizáciu zodpovedajú jednotlivé obce. „Je tu právne vákuum,“ priznal Roudani. Neexistuje zákon, ktorý by priamo zakazoval zabíjanie túlavých psov, a niektoré mestá sa podľa neho stále spoliehajú na staré metódy.
V praxi to znamená aj používanie strychnínu – pesticídu zakázaného v mnohých krajinách pre extrémne kruté účinky. „Už žiadne zabíjanie. Už žiadny strychnín. Potrebujeme etické riešenie,“ zdôraznil Roudani.
Streľba v uliciach a zranení ľudia
Zásahy proti psom majú podľa svedectiev aj nečakané následky. V januári sa terčom guľiek stal 34-ročný barista Abderrahim Sounni z mesta Ben Ahmed. Keď po skončení zmeny utekal okolo neho pes prenasledovaný autom, zazneli výstrely. Tri guľky minuli zviera, no zasiahli jeho – do kolena a stehna.
Zraneného muža previezli do nemocnice v Casablance, kde lekári guľky nedokázali odstrániť. Polícia ho neskôr informovala, že vozidlo patrilo obci. CNN kontaktovala miestnu políciu, tá sa však k prípadu nevyjadrila. Sounni odmietol ďalšie komentáre s tým, že mediálna pozornosť je pre neho vyčerpávajúca.
„Dostali sme sa do bodu, keď sú ohrození ľudia,“ upozornil Les Ward z Medzinárodnej koalície na ochranu zvierat (IAWPC). Podľa neho je nepredstaviteľné, aby sa strieľalo na uliciach miest, ktoré sa pripravujú na podujatie s tisíckami turistov.
Diskrétnejšie metódy, rovnaký výsledok
Medzinárodný tlak spôsobil, že v niektorých turistických oblastiach sa zásahy presunuli viac do úzadia. V Marrákeši už podľa miestnych aktivistov nevidno otvorené dodávky plné klietok. Nahradili ich nenápadné biele vozidlá, ktoré psy zbierajú potichu.
V Casablance zohráva kľúčovú úlohu mestská developerská spoločnosť Casa Baia, vlastnená obcou. Na svojej webovej stránke uvádza, že jej tímy každoročne odchytia a zadržia viac než 20-tisíc túlavých psov. Zábery, ktoré CNN overila, však ukazujú psy ťahané kovovými reťazami do vozidiel, menšie zvieratá chytané do rybárskych sietí a hádzané do dodávok.
Hovorca Casa Baia odmietol komentovať obvinenia zo zabíjania či nehumánnych metód.
Svedectvá zo zahraničia
Američanka Erin Captainová sa do Casablancy presťahovala minulý rok a rýchlo si vytvorila vzťah k miestnym psom. Starala sa o dve šteniatka, dala ich zaočkovať a kŕmila. Potom však psy z jej okolia začali miznúť.
Jednej noci podľa jej slov prišli dodávky aj po jej šteniatka. „Vzali ich spred nášho domu, kopali ich. Jednému zlomili nožičky, druhé dokopali na smrť,“ povedala pre CNN. Napriek tomu, že mesiace investovala vlastné peniaze do očkovania psov, zásahy pokračovali. „Je to barbarstvo. Už nespím.“
FIFA o zabíjaní vedela
FIFA mala o probléme vedomosť minimálne od roku 2023. Európska linková koalícia vtedy predložila vedeniu organizácie dôkazy o náraste zabíjania psov, vrátane materiálov spájajúcich zásahy so spoločnosťou Casa Baia. V apríli 2024 poradkyňa FIFA pre ľudské práva Marta Piazza prisľúbila ďalší postup, no podľa organizácie sa komunikácia neskôr prerušila.
FIFA pre CNN uviedla, že marocká kandidatúra obsahovala záväzok k ochrane práv zvierat a že situáciu sleduje v spolupráci s miestnymi partnermi. Zároveň potvrdila, že sa pripravuje nová legislatíva, ktorá má vyvážiť verejné zdravie a ochranu zvierat.
Téma pritiahla aj pozornosť známych osobností. Ricky Gervais či Peter Egan označili zabíjanie psov za „masaker“. Podľa Minky Wordenovej z Human Rights Watch môže ísť o vážny reputačný problém. „Fanúšikovia futbalu po celom svete milujú psy,“ upozornila.
Nick McGeehan z organizácie FairSquare dodal, že nejde len o zvieratá. „Mať jasné informácie o problémoch a rozhodnúť sa ich ignorovať – to je porušenie základnej ľudskej slušnosti.“
