Pred rokom spustil New York historicky prvý poplatok za vjazd do najrušnejšej časti Manhattanu. Kritici predpovedali kolaps dopravy, vyľudnenie ulíc a ekonomické problémy. Dnes, po zhruba roku fungovania systému, dáta ukazujú jasný efekt: poplatok zlepšil život v meste a zrýchlil dopravu.
Napriek počiatočnej skepse a politickým snahám program zrušiť sa ukázalo, že princíp funguje podobne ako v Londýne či Singapure. Ak sa jazda autom stane drahšou, vodiči efektívnejšie zvažujú svoje cesty a uprednostňujú verejnú dopravu. Informuje o tom portál Autoviny.
Poplatok sa vzťahuje na autá vstupujúce do Manhattanu južne od 60. ulice a počas dňa predstavuje sumu 9 amerických dolárov. Systém bol navrhnutý tak, aby odradil vodičov počas špičky, ale neznevýhodnil tých, ktorí musia ísť do mesta autom v noci.
Výrazné zlepšenie plynulosti dopravy
Analýzy ukazujú, že do zóny vjazdu prichádza denne o 73 000 vozidiel menej než pred zavedením poplatku. Ročne ide približne o 27 miliónov ciest, ktoré buď neprebehli, alebo sa presunuli na hromadnú dopravu.
Pre tých, ktorí zostali za volantom, sa doprava zrýchlila. Priemerná rýchlosť vozidiel v zóne stúpla o 4,5 %, pričom najvýraznejšie zlepšenie bolo v tuneloch a na mostoch. Napríklad v tuneli Holland sa prejazd zrýchlil až o polovicu, čo vodičom ušetrilo desiatky minút denne.
Menej hluku a vyššia bezpečnosť
Úbytok áut sa pozitívne prejavil aj na kvalite života. Počet sťažností na hluk klesol o 17 % a počet vážnych dopravných nehôd so zraneniami sa znížil o takmer 9 %. Menej áut znamená pokojnejšie križovatky a bezpečnejšie priechody pre chodcov.
Tento efekt ocenia aj turisti, ktorí stále navštevujú Manhattan, no častejšie využívajú verejnú dopravu namiesto šoférovania auta.
Kam putujú príjmy z mýta?
Čistý zisk z poplatku sa odhaduje na 550 miliónov dolárov za prvý rok a mesto tieto prostriedky investuje do modernizácie metra a autobusovej siete. Prázdnejšie cesty umožnili mestským autobusom jazdiť rýchlejšie a spoľahlivejšie, čo zlepšuje efektivitu verejnej dopravy.
New York tak dokázal, že aj v krajine s intenzívnou automobilovou kultúrou je možné postupne obmedzovať mestskú dopravu efektívnym spôsobom. Skúsenosti mesta môžu slúžiť ako príklad pre Bratislavu či iné slovenské mestá, ktoré uvažujú o zavedení poplatku za vjazd do rušných častí centra.
