Manželky autoritatívnych lídrov volia rozdielne stratégie prežitia pri moci. Niektoré ostávajú neviditeľné, iné sa stávajú aktívnou súčasťou režimu. Do druhej kategórie patrí aj Cilia Floresová, dlhoročná politická partnerka venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorej verejná úloha ďaleko presiahla tradičný rámec prvej dámy.
Začiatkom januára tohto roka sa príbeh venezuelského mocenského páru náhle uzavrel. 3. januára zasiahli v Caracase príslušníci americkej armády. O dva dni neskôr, 5. januára 2025, bol Maduro spolu s manželkou eskortovaný ozbrojeným komandem na federálny súd v newyorskom Manhattane. Obaja sa v súčasnosti nachádzajú v americkom väzení.
Zaujímavý pohľad na okolnosti zásahu ponúkol bieloruský líder Alexander Lukašenko, ktorý o týždeň neskôr tvrdil, že Spojené štáty pôvodne nemali v úmysle zadržať Floresovú.
Lukašenkova verzia udalostí
Podľa Lukašenka americkí vojaci požadovali len zadržanie Madura. „Podstatné je že zajali prezidenta. Jeho manželke povedali: ‚Môžeš zostať, nemáme voči tebe nijaké nároky.‘ Odpovedala: ‚Nie, som s ním.’Poznám Floresovú, je veľmi odvážna žena. ‚Pôjdem so svojím milovaným,‘ reagovala,“ citovala Lukašenka bieloruská štátna tlačová agentúra BELTA.
Nie je známe, odkiaľ tieto informácie pochádzajú. Lukašenko však naznačil, že mu ich sprostredkoval Donald Trump, ktorý mu mal vysvetliť, že hlavným dôvodom amerického úderu vo Venezuele bola ropa. Vylúčiť nemožno ani ich predchádzajúce kontakty – Trump Lukašenkovi v minulom roku dvakrát telefonoval, najmä v súvislosti s prepúšťaním bieloruských politických väzňov.
Od právničky k politickej opore režimu
Celým menom Cilia Adela Flores de Maduro pochádza z mesta Tinaquillo, no vyrastala v Caracase. Má 69 rokov a je o šesť rokov staršia než Maduro. Ako najmladšie dieťa zo šiestich súrodencov sa vypracovala na právničku so zameraním na pracovné a trestné právo.
Práve trestné právo ju priviedlo do veľkej politiky. V roku 1992 poskytovala právnu pomoc Hugovi Chávezovi, ktorý po neúspešnom vojenskom prevrate skončil vo väzení. Po jeho prepustení na základe amnestie sa Chávez v roku 1998 stal prezidentom a Floresová sa postupne etablovala v jeho politickom okolí.
Parlament, prokuratúra a obvinenia z rodinkárstva
Do parlamentu bola Floresová prvýkrát zvolená už v roku 2000. Keď sa Maduro v auguste 2006 stal ministrom zahraničných vecí, jeho post predsedu parlamentu prevzala práve ona – ako historicky prvá žena na tejto pozícii vo Venezuele. Neskôr pôsobila ako generálna prokurátorka v rokoch 2012 – 2013, teda do obdobia, keď sa Maduro po smrti Cháveza stal prezidentom.
Jej pôsobenie sprevádzala kritika. Ako šéfka parlamentu zakázala novinárom vstup do budovy zákonodarného zboru a podľa televízie CNN zamestnala v parlamente desiatky svojich príbuzných.
„Prvá bojovníčka“ namiesto prvej dámy
Vzťah Madura a Floresovej sa začal pred približne tridsiatimi rokmi, zosobášili sa však až v roku 2013, keď bol Maduro prvýkrát zvolený za prezidenta. Floresová mala za sebou už jedno manželstvo a z neho troch potomkov.
Na rozdiel od tradičného titulu prvej dámy ju Maduro označoval za „prvú bojovníčku venezuelského socializmu“. Oslovenie prvá dáma považoval za príliš aristokratické a nezlučiteľné so socialistickou ideológiou. Floresová sama seba často označovala za Chávezovu dcéru – ideologicky, nie biologicky.
