Irán vstúpil do jedného z najnapätejších období za posledné roky. Ulice veľkých miest zaplnili protesty, štát odpovedá tvrdými zásahmi a krajina sa takmer úplne odrezala od sveta.
Od štvrtka je Irán prakticky bez internetu. Organizácia Netblocks, ktorá sleduje fungovanie globálnej konektivity, uvádza, že v krajine nezaznamenáva takmer žiadne spojenie. Výpadok dátových aj telefonických sietí dramaticky obmedzil tok informácií a znemožnil bežnú komunikáciu so zahraničím prostredníctvom aplikácií či hovorov. To, čo sa dostáva von, pochádza najmä z ojedinelých videí zverejnených na sociálnych sieťach napriek blokáde.
Podľa ľudskoprávnych organizácií práve informačné vákuum zvyšuje obavy z rozsahu represálií. Americké Centrum pre ľudské práva v Iráne (CHRI) tvrdí, že na základe „očitých svedkov a dôveryhodných správ počas súčasnej odstávky internetu boli v Iráne zabité stovky protestujúcich“. Upozorňuje aj na preťažené nemocnice, nedostatok krvi a na prípady, keď bezpečnostné zložky úmyselne mierili na oči demonštrantov. Informuje TASR, portál SME a zahraničné médiá.
Obete a zranení z radov protestujúcich
Napriek obmedzeným informáciám sa objavujú konkrétne čísla. Násilnosti spojené s protestmi si podľa organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) vyžiadali najmenej 116 mŕtvych a viac ako 2 600 zadržaných. Agentúra AP pripomína, že HRANA poskytovala presné údaje aj počas predchádzajúcich nepokojov v Iráne. Organizácia zároveň uvádza, že vzhľadom na prerušené spojenie je čoraz ťažšie odhadnúť skutočný rozsah demonštrácií.
Protestná vlna sa začala pred dvoma týždňami v Teheráne ako reakcia na ekonomické ťažkosti. Odvtedy sa rozšírila po celej krajine a postupne nadobudla politický rozmer – časť demonštrantov otvorene vyzýva na zvrhnutie duchovných autorít. Iránske vedenie však tvrdí, že za nepokojmi stoja Spojené štáty.
Ulice sa zmietajú v nepokojoch
Zábery overené agentúrou AFP ukazujú davy na severe Teheránu, kde ľudia odpaľovali ohňostroje, udierali do hrncov a skandovali slogany podporujúce zvrhnutú monarchiu. Ďalšie, neoverené videá zachytávajú protivládne heslá v rôznych častiach metropoly aj v iných mestách. Objavujú sa aj zábery horiacej techniky a áut.
Novinár AFP opisuje Teherán ako mesto v stave takmer paralýzy. Ceny potravín prudko vzrástli – mäso sa od začiatku protestov takmer zdvojnásobilo. Obchody síce fungujú, no po 16.00 miestneho času musia zatvárať, keď do ulíc nastupujú bezpečnostné sily.
Tvrdý jazyk moci
Štátna odpoveď sa pritvrdzuje. Šéf iránskej polície Ahmad-Reza Radan v nedeľu oznámil: „Včera večer (v sobotu) boli zatknuté významné počty hlavných zúčastnených na nepokojoch, ktorí, ak Boh dá, budú po vykonaní právnych postupov potrestaní.“ Podrobnosti o počte ani o identite zadržaných neuviedol.
Minister vnútra Eskandar Momeni v sobotu večer vyhlásil, že prípady „vandalizmu“ ustupujú, a zároveň varoval, že „tí, ktorí vedú protesty smerom k deštrukcii, chaosu a teroristickým činom, nenechávajú počuť hlasy ľudí “.
K protestom sa vyjadril aj šéf iránskej bezpečnostnej služby Alí Larídžání. Podľa tlačovej agentúry Tasnim označil protesty proti ekonomickým ťažkostiam za „úplne pochopiteľné“, no oddelil ich od „nepokojov“ a organizátorov obvinil z konania „veľmi podobného metódam teroristických skupín“.
Zahraničné reakcie a geopolitické tiene
Situácia v Iráne rezonuje aj za jeho hranicami. Americký prezident Donald Trump odkázal prostredníctvom sociálnej siete Truth Social: „Irán sa pozerá na SLOBODU, možno ako nikdy predtým. USA sú pripravené pomôcť,“ bez bližšieho vysvetlenia. Vyjadrenie prišlo deň po tom, čo varoval Teherán pred vojenskými údermi a vyhlásil, že Irán má „veľký problém“.
Denník New York Times napísal, že Trump bol nedávno informovaný o možnostiach prípadných vojenských zásahov. Podľa anonymných amerických predstaviteľov však zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie o ďalšej intervencii po tom, ako sa Washington v júni pripojil k 12-dňovej vojne Izraela proti islamskej republike.
Výzvy z exilu
Do diania vstúpil aj syn posledného iránskeho šacha. Korunný princ Rezá Pahlaví, žijúci v USA, vyzval Iráncov na cielené protestné akcie. „Naším cieľom už nie je len vyjsť do ulíc. Cieľom je pripraviť sa na obsadenie a udržanie centier miest,“ povedal vo videu na sociálnych médiách.
Revolučné gardy medzitým obviňujú z nepokojov teroristov a deklarujú odhodlanie chrániť existujúci vládny systém. Demonštrácie tak predstavujú jednu z najvážnejších výziev pre teokratické orgány, ktoré stoja na čele Iránu od islamskej revolúcie v roku 1979.
