Pozná to takmer každý z nás. Sedíte pri stole po výdatnom nedeľnom obede alebo vianočnej hostine a máte pocit, že ak zjete ešte jedno sústo, prasknete. Stačí však, aby hostiteľ priniesol na stôl voňavý jablkový koláč alebo krémovú tortu, a zrazu sa vo vašom vnútri zázračne uvoľní kapacita. Tento jav nie je len prejavom maškrtnosti, ale fascinujúcim súbojom biológie, psychológie a chémie vášho tela.
Mnoho ľudí si tráviaci trakt predstavuje ako vak s jasne stanoveným objemom, ktorý sa naplní po okraj. Profesorka anatómie Michelle Spear z Univerzity v Bristole však toto tvrdenie podľa The Conversation vyvracia. Náš žalúdok je podľa nej mimoriadne prispôsobivý orgán. Keď vidíme lákavé jedlo, spúšťa sa proces nazývaný gastrická akomodácia.
Hladké svalstvo žalúdka sa v tejto fáze uvoľní, čím sa jeho steny roztiahnu a vytvoria dodatočný priestor bez toho, aby sa v ňom nepríjemne zvýšil tlak. Zaujímavé je, že jemné a sladké pokrmy, ako je nadýchaná pena alebo zmrzlina, si vyžadujú minimálne mechanické spracovanie. Práve táto ľahkosť dezertu vysiela telu signál, že nová dávka energie nie je záťažou, ale vítaným bonusom.
Keď mozog velí k ďalšiemu sústu
To, že sa natiahneme za kúskom čokolády, nie je len rozhodnutím prázdneho žalúdka. Hlavné slovo má v tomto prípade náš riadiaci orgán – mozog. Vedci rozlišujú medzi fyzickým hladom a tzv. hedonickým hladom. Ten druhý menovaný nemá nič spoločné s potrebou kalórií, ale s túžbou po slasti a odmene.
Sladkosti sú pre náš mozog neodolateľným palivom. Akonáhle ich uvidíme, aktivuje sa mezolimbický dopamínový systém, ktorý zaplaví telo pocitom blaha. Tento nával motivácie je taký silný, že dokáže dočasne prehlušiť signály sýtosti z hlavného jedla. Mozog jednoducho očakáva odmenu a prinúti nás pokračovať v jedení, aj keď sme objektívne sýti.
Triky reštaurácií a časové okno
Ďalším dôležitým faktorom je senzoricky špecifická sýtosť. Počas jedenia slaného chodu si náš mozog na danú chuť zvykne a prestane ho baviť. Akonáhle však príde nová chuťová stimulácia – niečo sladké alebo kyslasté – náš systém odmeny sa reštartuje a opäť pocítime chuť do jedla.
Úlohu hrá aj biológia hormónov. Signály nasýtenia cestujú z čriev do mozgu relatívne pomaly, trvá to zhruba 20 až 40 minút. Práve v tomto kritickom čase, kedy ešte naplno necítime únavu z jedla, prichádza ideálna chvíľa na dezert. Reštaurácie to veľmi dobre vedia a sladké menu vám ponúkajú presne v momente, kedy váš systém odmeny vyhráva nad hormonálnym posunom sýtosti.
Sladké ako súčasť tradície
Okrem biológie nás ovplyvňuje aj sociálne prostredie. Od detstva sme učení vnímať koláč ako bodku za úspešným dňom alebo oslavu sviatku. Sladké chute máme zafixované ako symbol bezpečia a pohody.
Takže keď nabudúce neodoláte zákusku, nemusíte mať výčitky. Vaše telo len predviedlo elegantný biologický manéver, v ktorom sa svaly uvoľnili, hormóny počkali a mozog sa rozhodol pre chvíľu šťastia.
