Princípy sú vždy dôležitejšie ako funkcia. Takto odôvodňuje Krisztián Forró svoj odchod od prezidenta SR Petra Pellegriniho. Hlave štátu radil v oblasti národnostných menšín až do chvíle, kým Pellegrini nepodpísal novelu Trestného zákona.
Bývalý predseda Maďarskej aliancie Krisztián Forró našiel s Petrom Pellegrinim spoločnú reč v 2. kole prezidentských volieb. Forró, ktorý tiež kandidoval za prezidenta, totiž nepostúpil do druhého kola a ako predseda Maďarskej aliancie následne podporil Pellegriniho ako lepšiu voľbu pre Slovensko a pre národnostné menšiny.
Po nástupe do prezidentského úradu ho Pellegrini vymenoval za svojho poradcu pre národnostné menšiny. Vymenovanie Forróa mnohí považovali za gesto, ktorým sa mal Pellegrini poďakovať voličom maďarskej národnosti za podporu v 2. kole prezidentských volieb.
Forró opustil prezidentský palác pre paragraf o Benešových dekrétoch
Vlani v decembri sa cesty obidvoch politikov rozišli. Rozhodujúcou kvapkou bol prezidentov podpis pod novelou Trestného zákona.
“Moje princípy a jeho konečné rozhodnutie, čo sa týka Trestného zákona v rámci Benešových dekrétov, už neboli v súlade. Ja si myslím, že človek musí vedieť, čo je pre neho dôležitejšie – princípy alebo funkcia. Žiaľ, videli sme už viackrát v minulosti, že politici aj z časti maďarskej komunity, niekedy sa držali viac funkcie ako princípov a aj kvôli tomu sú maďarskí voliči na Slovensku trošku sklamaní a aj tá apatia v tejto komunite je trochu výraznejšia,” odôvodnil svoje rozhodnutie pre Kanal1 Forró.
Krisztián Forró tvrdí, že s prezidentom Pellegrinim o uplatňovaní Benešových dekrétov pred voľbami hovorili. Zhodli sa podľa neho na tom, že treba pre občanov vytvoriť právnu istotu: “…aby sa nemohlo stať, že niekomu odoberú pôdu alebo nehnuteľnosť odvolávajúc sa na kolektívnu vinu”.
Spolu s prezidentom republiky plánovali vytvoriť špeciálnu pracovnú skupinu, ktorá by sa tejto téme venovala a predložila by návrh, ako by sa celá situácia dala vyriešiť.
“Túto skupinu sme aj vytvorili a pracovať mala začať teraz v januári. Ja dúfam, že táto pracovná skupina aj začne fungovať, aj keď už teraz na to nemám vplyv,” ozrejmil bývalý poradca prezidenta.
Pracovnú skupinu mali tvoriť odborníci – napríklad právnici, či historici, ktorí by dokázali pracovať výlučne s faktami a bez emócií. Tie otriasli rokovacou sálou Národnej rady už počas schvaľovania novely Trestného zákona a preniesli sa aj na druhú stranu Dunaja – do Maďarska. Z Benešových dekrétov sa okamžite stala predvolebná téma a Budapešť sa so žiadosťou o výklad zákona už obrátila aj na Európsku komisiu.
“Podpisom tohto zákona sa Slovensko dostáva na veľmi tenký ľad, pretože ide o zásah do slobody prejavu. A ja si myslím, v 21. storočí, aby takéto niečo mohlo byť, aby niekto nemohol hovoriť o tom, čo považuje za nespravodlivosť a to naozaj vecne, pokojne a bez nenávisti, tak to nie je v poriadku. Ja som chcel, aby pochopil (prezident), prečo je to pre nás Maďarov problém tento zákon a najmä jeho časť o Benešových dekrétoch. Veď diskusia o dejinách nemôže byť trestným činom. Ak začneme trestať názory a nie činy, tak tým oslabujeme základy demokratického štátu,” vysvetlil pre Kanal1 Forró.
Bývalý poradca tvrdí, že odpoveď od prezidenta na svoje výhrady nedostal.
Peter Pellegrini podpísanie novely Trestného zákona vysvetlil vo videu na sociálnej sieti. Trestný čin popierania povojnového usporiadania v Slovenskej republike, tzv. Benešových dekrétov, odôvodnil takto: „Je to vážna téma, ktorú veľmi neobratne otvorila opozičná politická strana a táto téma vyvolala veľké vášne medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na našom území. Právo človeka brániť sa na súde týmto nie je dotknuté, ale odmietam, aby niekto verejne na tribúnach podnecoval občiansku nespokojnosť len tým, že bude spochybňovať historické udalosti, ktoré sa dotýkajú nielen Slovenska, ale aj Česka,“ povedal prezident SR.
Problém s novelou Trestného zákona má aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Šéf prokuratúry vyjadril ľútosť nad tým, že odborný názor Generálnej prokuratúry založený na každodennej aplikačnej praxi prokurátorov pri presadzovaní zákonnosti v trestnom konaní a v zastupovaní štátu pred súdmi nebol pri tvorbe a schvaľovaní novely Trestného zákona vypočutý.
Zmeny v Trestnom zákone môžu mať podľa neho negatívne dôsledky na fungovanie trestného procesu, najmä v súvislosti s aplikáciou a ochranou práv pri dokazovaní. Z tohto dôvodu požiada Ústavný súd SR, aby posúdil súlad novely s ústavou.
