Slovenské domácnosti majú na bankových účtoch a v hotovosti uloženú mimoriadne vysokú sumu – približne 50 miliárd eur. Ide o peniaze, ktoré sa podľa dostupných údajov takmer vôbec nezhodnocujú. V praxi to znamená, že veľká časť rodinného majetku len leží na účtoch bez reálneho výnosu, pričom jeho hodnota postupne klesá vplyvom inflácie. Na jednu domácnosť pritom pripadá zhruba polovica jej celkového majetku práve v tejto „spiacej“ forme.
V porovnaní s inými krajinami Európskej únie je Slovensko v tomto smere výrazne nad priemerom. Kým priemerný podiel hotovosti a bankových vkladov v EÚ je okolo 30 percent majetku domácností, na Slovensku je to viac než 45 percent. Vyšší podiel majú už len niektoré južné a ostrovné krajiny. Tento prístup síce pôsobí bezpečne, no z dlhodobého hľadiska môže znamenať premárnenú príležitosť.
Prečo Slováci neinvestujú viac?
Jedným z hlavných dôvodov je konzervatívne správanie a nízka miera investovania. Odhaduje sa, že investovanie aktívne využíva len približne pätina obyvateľov Slovenska. Zvyšok sa spolieha najmä na bežné účty, sporiace produkty a hotovosť. Úročenie na bežných účtoch sa pritom často pohybuje len na úrovni stotín percenta, čo je hlboko pod úrovňou inflácie. Tá má podľa očakávaní dosiahnuť približne 3,6 percenta ročne.
Pre lepšie pochopenie rozdielov stačí jednoduchý výpočet. Ak by sa suma 50 miliárd eur zhodnocovala čo i len malým úrokom 3 percentá ročne, priniesla by výnos vo výške 1,5 miliardy eur za rok. To je obrovský rozdiel oproti takmer nulovým výnosom na bežných účtoch.
Medzi dôležité fakty, ktoré stoja za pozornosť, patria aj tieto:
- viac než 45 % majetku slovenských domácností je v hotovosti a na vkladoch
- priemer EÚ je len okolo 30 %
- inflácia je výrazne vyššia než úroky na bežných účtoch
- investovanie využíva len asi 20 % Slovákov
Majetok áno, finančná sila nie
Hoci Slováci držia vysoké sumy peňazí, krajina patrí medzi štáty s najnižším finančným majetkom na osobu po odpočítaní dlhov. Ako uviedol Finsider, ide o menej než desaťtisíc eur, čo je výrazne menej než napríklad v Česku, kde sa priemer pohybuje okolo 32-tisíc eur. Časť majetku slovenských domácností síce tvoria aj investície, ako sú dlhopisy, akcie či fondy, no stále ide o menšinový podiel v porovnaní s peniazmi uloženými „bokom“.
Bežný účet má pritom slúžiť najmä ako finančná rezerva. Odborníci upozorňujú, že ideálne je mať na ňom sumu pokrývajúcu tri až šesť mesiacov výdavkov domácnosti. Peniaze určené na dlhodobé ciele, ako je dôchodok či zabezpečenie rodiny, by však nemali zostať nečinne ležať. Práve pri takýchto cieľoch sa totiž najviac prejavuje rozdiel medzi nulovým a aspoň miernym zhodnotením.
