Vládni poslanci zo SNS prišli s návrhom novely Trestného zákona, ktorá by zásadne zmenila spôsob, akým štát postihuje prejavy politického a ideologického extrémizmu. Zmeny by viedli k výraznému oslabeniu trestov za používanie nacistických symbolov, schvaľovanie holokaustu či verejné prejavy sympatií k hnutiam potláčajúcim základné práva. V niektorých prípadoch by dokonca tieto skutky prestali byť trestným činom úplne.
Paradoxne sa to deje krátko po tom, ako koalícia presadila sprísnenie postihov za verejnú kritiku Benešových dekrétov, podotýka portál Aktuality. Kým za spochybňovanie povojnových právnych aktov by podľa nových pravidiel mohli ľuďom hroziť aj nepodmienečné tresty, pri popieraní holokaustu alebo propagácii nacizmu by už väzenie v praxi takmer neprichádzalo do úvahy.
Navrhovaná novela ráta s tým, že z Trestného zákona úplne vypadnú ustanovenia o výrobe, držbe a šírení extrémistických materiálov. To by znamenalo, že samotné obchodovanie s predmetmi s hákovými krížmi, neonacistickou hudbou či inými symbolmi totalitných ideológií by už nebolo samostatne postihnuteľné. Autori návrhu tvrdia, že doterajšia úprava je nejasná a ťažko uplatniteľná, no kritici upozorňujú, že výsledkom by bola faktická legalizácia takýchto prejavov.
Znížené majú byť aj trestné sadzby za verejné hajlovanie, hanobenie rasy či popieranie holokaustu. Horné hranice trestov by klesli na úroveň, pri ktorej súdy spravidla ukladajú len podmienečné odsúdenia, peňažné sankcie alebo domáce väzenie. Zároveň by zo skutkovej podstaty podnecovania nenávisti vypadli výzvy na obmedzovanie práv a slobôd, čím by sa výrazne zúžil okruh postihnuteľných prejavov.
Kolíková: Sloboda slova nesmie byť absolútna
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková upozorňuje, že takýto prístup ignoruje historické skúsenosti Európy, kde nenávistná propaganda a systematické zľahčovanie extrémistických ideológií viedli k masovým zločinom. Podľa nej sloboda slova nemôže byť absolútna a demokracia musí mať mechanizmy, ktorými sa dokáže brániť pred ideológiami, ktoré ju chcú zničiť. Pri navrhovaných trestných sadzbách by však podľa jej slov väčšina páchateľov odchádzala zo súdov len s miernymi alternatívnymi trestami.
Poslankyňa Irena Bihariová považuje novelu za vážne oslabenie ochrany spoločnosti pred radikalizmom. Poukazuje na rozpor v konaní koalície, ktorá na jednej strane sprísňuje postihy za historicko-právne debaty, no na druhej strane výrazne poľavuje v oblasti boja proti neonacizmu a antisemitizmu. Podľa nej ide o signál, že vládna väčšina už nepovažuje extrémistické hnutia za dostatočne nebezpečné.
Otázniky vyvoláva aj načasovanie návrhu. V čase, keď sa o ňom rokuje, je vo väzbe pre viaceré extrémistické skutky Daniel Bombic, známy z internetovej scény pod prezývkou Danny Kollár. Čelí obvineniam zo šírenia nenávistného obsahu, propagácie rasistických symbolov, schvaľovania ideológií smerujúcich k potláčaniu práv a z nebezpečného elektronického obťažovania motivovaného nenávisťou. Súd ho vzal do väzby po tom, čo nerešpektoval podmienky uložené pri predchádzajúcom rozhodnutí.
Bombic sa dlhodobo prezentoval antisemitskými, homofóbnymi a rasistickými výrokmi, verejne používal nacistické pozdravy a vystupoval so symbolikou hnutia white power. Svoj obsah šíril prostredníctvom vlastnej internetovej relácie, ktorú osobne navštívil aj predseda SNS. Jeho obhajobu zastrešuje právny tím prepojený na vysokých predstaviteľov vlády.
Zákon šitý na mieru
Podľa zásad trestného práva sa na obvineného vždy použije zákon, ktorý je pre neho priaznivejší. Ak teda dôjde k zníženiu trestov alebo k úplnému zrušeniu niektorých skutkových podstát, nová právna úprava sa musí uplatniť aj na rozbehnuté prípady. Kolíková upozorňuje, že v takom prípade by sa situácia obvinených, vrátane Bombica, mohla výrazne zlepšiť. Bihariová dopĺňa, že ak sa niektoré konania prestanú považovať za trestné, trestné stíhanie za ne bude musieť byť zastavené, hoci pri Bombicovi by stále zostali otvorené skutky súvisiace s online prenasledovaním.
Politológ Tomáš Nociar vníma návrh ako súčasť širšieho trendu, ktorým vládna koalícia zľahčuje problém politického radikalizmu. Upozorňuje, že extrémistické ideológie sa už neobjavujú len na okraji spoločnosti, ale čoraz viac prenikajú do hlavného politického diskurzu, čo zvyšuje riziká pre demokratické inštitúcie.
Zároveň pripomína, že hoci súčasná právna úprava má svoje nedostatky a pojem extrémizmu nie je definovaný ideálne, riešením by mala byť odborná revízia zákona. Tá by mala jasnejšie rozlišovať medzi nenávistnými trestnými činmi a skutočnými útokmi na samotné demokratické zriadenie. Navrhovaná novela však podľa neho nejde cestou precizovania a posilnenia ochrany, ale naopak výrazne zužuje možnosti štátu zasahovať proti radikálnym a protidemokratickým prejavom.
