Ministerstvo životného prostredia chce, aby sa z projektu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky stala významná investícia. Zdôvodňuje to objektívnou a kritickou časovou tiesňou. Iba na prípravu prečerpávacej vodnej elektrárne treba 60 miliónov eur. Podľa opozície ju ale hlavne potrebuje maďarský premiér Viktor Orbán. Maďarské opozičné aj provládne médiá už otvorene informujú o možnosti spoločného projektu a menujú práve prečerpávačku Málinec – Látky.
Orbánova vláda prečerpávaciu vodnú elektráreň chce a potrebuje. Na tlačovej konferencii v pondelok na to upozornili opozičná poslankyňa Tamara Stohlová z PS a Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati. Stohlová vysvetlila, že Maďarsko buduje rozsiahle solárne parky a potrebuje kapacity na uskladňovanie energie vyprodukovanej počas slnečných dní. Zároveň podľa nej nemá vhodné geografické podmienky ani spoločenskú podporu na výstavbu vlastných prečerpávacích elektrární.
„Viktor Orbán má na tejto záležitosti aj osobný záujem, pretože jeho zať podniká v tomto sektore. Maďarsko však nemá kde postaviť prečerpávačku na svojom území, je to najmä pre reliéf krajiny,“ dodala Stohlová, ako uvádza Denník N.
„Minister Taraba chce vyvlastňovať, vstupovať ľuďom na pozemky, utrácať desiatky miliónov eur a to všetko pred tým, aby nám ukázal jediný dôkaz, že táto investícia je potrebná,“ pripomína Stohlová. „Doteraz sme nevideli štúdiu realizovateľnosti, hoci to Tarabovi v decembri 2024 uložila vláda,“ dodal Michal Kiča.
Namiesto Gabčíkova bude Málinec ?
„A nie je náhoda, že vláda Viktora Orbána a slovenská vláda diskutujú o možnosti uzatvoriť debatu o nedokončenom vodnom diele Gabčíkovo – Nagymaros. Ešte v lete Taraba hovoril, že dohoda je na spadnutie a zrazu ostalo hrobové ticho,“ povedala Stohlová. Podľa dokumentov z rokovaní oboch vlád, ktoré v minulosti získala strana Demokrati, by Maďarsko malo mať na základe novej dohody nárok na elektrinu z elektrárne Málinec na rieke Ipeľ.
„Vyzerá to tak, že keď Tomášovi Tarabovi nevyšla táto láskavosť pre Viktora Orbána, že by mu odovzdávalo Slovensko polovicu elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove, tak je teraz ochotný obetovať Maďarsku Podpoľanie,“ hovorí Stohlová.
„Maďarské opozičné aj provládne médiá už otvorene informujú o možnosti spoločného projektu a menujú práve prečerpávačku Málinec – Látky. Záujem o elektrinu z prečerpávačky zo zahraničia potvrdili aj Slovenské elektrárne a priamo maďarský záujem konkretizoval šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,“ skonštatovala poslankyňa.
Nám Málinec – Látky netreba
Kiča v tejto súvislosti poukázal na to, že Slovensko takúto vodnú elektráreň na Ipli nepotrebuje. K návrhu výstavby tiež nie sú žiadne štúdie ani dokumenty. Opozícia nie je proti spolupráci v oblasti energetickej štruktúry, no musí transparentná a výhodná pre obidve strany. „Nemáme nič proti posilňovaniu stability energetickej sústavy, nemáme nič proti spolupráci s Maďarskom, ale nemôže sa to konať a diať pod rúškom nejakého tajomstva,“ poznamenal Kiča.
Návrh na to, aby sa projekt PVE Málinec – Látky stal významnou investíciou, predložilo ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania. Materiál je na pripomienkovanie len do 16. januára. Na webe sa návrh objavil deň po Novom roku. Bývalý štátny tajomník ministerstva Michal Kiča kritizoval tiež, že dokument má len osem strán, pričom nepojednáva o vplyvoch na pitnú vodu ani či sa vôbec projekt oplatí.
Osobitný režim pre významné investície na tento projekt nie je podľa ministerstva životného prostredia len administratívnym zjednodušením, ale nevyhnutným predpokladom na ochranu strategických záujmov Slovenskej republiky v oblasti energetiky. Projekt podľa neho prispieva k zabezpečeniu dlhodobej energetickej bezpečnosti štátu, stabilite prenosovej sústavy a udržateľnému hospodárskemu rozvoju.
Zber 500 podpisov
Demokrati podľa Denníka N idú zbierať podpisy na hromadnú pripomienku k príprave elektrárne Látky. Opozičná strana potrebuje na hromadnú pripomienku 500 podpisov, aby sa muselo uskutočniť rozporové konanie s ministerstvom.
Výstavba elektrárne, ktorá by využila existujúcu nádrž pri Málinci, by podľa odhadov mohla stáť dve miliardy eur. Zatopila by však osadu Čechánky a podľa kritikov by ohrozila aj zdroje pitnej vody.
