Myšlienka znížiť rýchlosť áut v mestách na 30 km/h sa vracia pravidelne a zakaždým vyvolá podobné emócie. Mnohí vodiči majú pocit, že ide o ďalšie obmedzenie, ktoré prinesie chaos, dlhšie kolóny a zbytočný stres.
Lenže diskusia sa čoraz menej točí okolo pocitov a čoraz viac okolo dát. Skúsenosti z európskych miest ukazujú, že pomalšia jazda nemusí znamenať horšiu dopravu. Práve naopak – v mnohých prípadoch sa mestský život upokojil a cesty začali fungovať plynulejšie.
Rozdiel medzi 50 a 30 km/h nie je len číslo na značke. Ide o zásadnú zmenu v tom, ako sa auto správa v krízovej situácii a aké následky má prípadná chyba vodiča. Mestá sú plné chodcov, cyklistov, detí a seniorov. Čím nižšia rýchlosť, tým viac času na reakciu a tým menšie riziko vážnych zranení.
Bezpečnosť podložená číslami, nie dojmami
Fyzika je v tomto neúprosná. Pri vyššej rýchlosti rastie brzdná dráha a zároveň prudko stúpa pravdepodobnosť smrteľných následkov pri nehode. Výskumy ukazujú, že rozdiel medzi tridsiatkou a päťdesiatkou môže rozhodovať o živote. Ak auto narazí do chodca pri nižšej rýchlosti, šanca na prežitie je výrazne vyššia než pri klasickej „mestskej“ päťdesiatke.
Tento efekt sa potvrdil aj v praxi. Mestá, ktoré zaviedli plošné obmedzenie rýchlosti, zaznamenali citeľný pokles nehôd a zranení. Nejde pritom o izolované prípady, ale o trend, ktorý sa opakuje naprieč Európou. Menej rýchlosti znamená menšiu energiu nárazu a teda aj menej vážne následky.
Z pohľadu bezpečnosti sa najčastejšie spomínajú tieto fakty:
- pri nižšej rýchlosti má vodič dlhší čas na reakciu,
- brzdná dráha je výrazne kratšia,
- chyby vodičov nemajú také fatálne dôsledky,
- ulice sú prehľadnejšie a pokojnejšie pre všetkých účastníkov premávky.
Pomalšie, ale plynulejšie a čistejšie mesto
Argument o stratách času znie logicky, no realita je menej dramatická. Analýzy jázd v mestách ukázali, že rozdiel v celkovom čase presunu je minimálny. Na niekoľkokilometrových trasách ide často len o desiatky sekúnd. V meste totiž málokedy rozhoduje maximálna rýchlosť. Oveľa viac času zaberú križovatky, semafory a kolóny. Keď autá jazdia rovnomernejšie, menej prudko brzdia a rozbiehajú sa, doprava sa dokáže „rozliať“ plynulejšie.
Na Slovensku zatiaľ platí v obciach všeobecný limit 50 km/h, ktorý sme zaviedli pred viac ako desiatimi rokmi. Tridsiatka sa u nás zatiaľ uplatňuje najmä v obytných zónach a v okolí škôl. Skúsenosti však ukazujú, že samotná značka nestačí. Ak má vodič prirodzene spomaliť, ulica mu to musí naznačiť svojím vzhľadom – užšími pruhmi, optickými prvkami či spomaľovacími úpravami.
Okrem bezpečnosti sa čoraz viac hovorí aj o kvalite života. Nižšia rýchlosť znamená menej hluku, menej emisií a čistejší vzduch. Presne týmto smerom tlačia aj európske inštitúcie, ktoré vnímajú dopravu ako dôležitú súčasť zdravého mestského prostredia. Tridsiatka tak nie je len o autách, ale o tom, ako sa v mestách žije a dýcha každý deň.
