Zastavená výroba, stovky zrušených pracovných miest a strategická surovina dovážaná zo zahraničia. Príbeh hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom sa má stať impulzom pre širšiu zmenu prístupu k energeticky náročnému priemyslu v Európe. Vláda chce so spoločnosťou uzavrieť desaťročné memorandum a zároveň otvoriť na pôde EÚ diskusiu o dočasnom pozastavení systému emisných povoleniek.
Pri návšteve hlinikárne v Žiari nad Hronom premiér Robert Fico označil Slovalco za moderný a ekologický priemyselný podnik, ktorý má zásadný význam nielen pre slovenské hospodárstvo, ale aj pre Európsku úniu. Výroba primárneho hliníka je podľa neho strategickou otázkou, keďže ide o kľúčovú surovinu pre automobilový, stavebný či elektrotechnický priemysel.
V súčasnosti sa v Európe vyrobí približne 1,2 milióna ton primárneho hliníka ročne. Potreba kontinentu je však podľa premiéra výrazne vyššia – pohybuje sa medzi šiestimi až siedmimi miliónmi ton.
Závislosť od dovozu a ekologický paradox
Výpadok európskej produkcie má podľa predsedu vlády vážne dôsledky. Chýbajúce objemy sa nahrádzajú dovozom z krajín mimo EÚ, predovšetkým z Číny či afrických štátov, kde sa elektrická energia vyrába najmä z uhlia.
„Nie je možné, aby sme v mene ambicióznych klimatických cieľov zatvárali moderné a ekologické fabriky a zároveň dovážali hliník z regiónov, kde dochádza k výraznému znečisťovaniu životného prostredia,“ zdôraznil Fico. Podľa neho ide o zásadný rozpor medzi deklarovanými cieľmi a reálnym dopadom európskej politiky.
Za jednu z hlavných príčin útlmu energeticky náročného priemyslu označil premiér systém emisných povoleniek. Práve ich cena v kombinácii s vysokými nákladmi na elektrinu podľa neho vytláča výrobu z Európy mimo jej hraníc.
Ako možné riešenie navrhuje niekoľkoročné „emisné prázdniny“, teda dočasné pozastavenie povinnosti nakupovať emisné povolenky pre vybrané energeticky náročné podniky. Tento návrh chce predstaviť nielen Európskej komisii, ale aj partnerským krajinám v EÚ.
Európske riešenie nebude rýchle
Premiér priznal, že presadiť takúto zmenu na európskej úrovni nebude jednoduché. Dosiahnutie dohody v rámci Európskej komisie, Rady EÚ aj medzi členskými štátmi považuje za beh na dlhú trať. Napriek tomu verí, že sa k iniciatíve postupne pridajú aj ďalšie krajiny, ktoré čelia podobným problémom v priemysle.
Kým európske riešenie bude predmetom rokovaní, vláda chce konať aj na národnej úrovni. So spoločnosťou Slovalco plánuje uzavrieť memorandum o spolupráci na obdobie desiatich rokov. Dokument by mali podpísať viacerí členovia vlády, hoci konkrétne detaily zatiaľ neboli zverejnené.
Podľa premiéra by takáto dohoda vytvorila rámec pre stabilitu a prípadné investície. Zároveň chce, aby akákoľvek štátna pomoc či podpora investícií nebola započítavaná do makroekonomických ukazovateľov, ako sú deficit verejných financií či verejný dlh, čo by si vyžadovalo súhlas Európskej komisie.
Od plnej výroby k recyklácii
Slovalco patrilo ešte donedávna medzi významných producentov primárneho hliníka v Európe. Prevádzkovalo viac než 220 elektrolýznych pecí a dokázalo pokrývať približne 17 až 20 percent európskej produkcie, čo predstavovalo až 200-tisíc ton hliníka ročne.
Výroba bola postupne utlmená v lete 2022 a definitívne zastavená začiatkom roka 2023. Spoločnosť vtedy rozhodnutie odôvodnila extrémnymi cenami energií a nedostatočnými kompenzáciami pre energeticky náročné podniky.
Pred útlmom zamestnávalo Slovalco približne 500 ľudí. V súčasnosti v areáli pracuje okolo 180 zamestnancov. Podnik však úplne nezanikol – naďalej tu funguje recyklačné centrum zamerané na spracovanie procesného hliníkového šrotu.
Práve zachovanie know-how, infraštruktúry a časti pracovných miest je podľa vlády jedným z dôvodov, prečo chce so spoločnosťou udržať dlhodobú spoluprácu a vytvoriť podmienky pre možný návrat výroby.
