Strana Hlas SD sa postavila proti návrhu SNS nie kvôli formálnym chybám, ale pre hlboký hodnotový rozpor. Podľa sociálnych demokratov ide o nebezpečný zásah do samotných základov štátu, ktorý relativizuje historickú skúsenosť s fašizmom a oslabuje jasné odmietnutie ideológií postavených na nenávisti. V období, keď sa v Európe aj na Slovensku čoraz viac radikalizujú najmä mladí ľudia, považuje Hlas takýto krok za mimoriadne riskantný.
Národniari predložili do parlamentu novelu Trestného zákona, ktorou chceli zásadne zmierniť tresty za činy spojené s extrémizmom. Tvrdili, že súčasná právna úprava je podľa nich neprimerane tvrdá a že sa údajne používa na potláčanie slobodnej výmeny názorov o citlivých spoločenských témach. Ich návrh by však v praxi znamenal, že za prejavy nenávisti by často hrozili už len podmienečné tresty a viaceré skutky by prestali byť trestné úplne, píšu Aktuality.
Zo zákona by vypadli ustanovenia postihujúce verejné používanie nacistických symbolov, popieranie genocídy či otvorené hlásenie sa k hnutiam, ktoré potláčajú základné práva a slobody. Zrušené mali byť aj paragrafy týkajúce sa šírenia extrémistických materiálov, čo by otvorilo dvere napríklad výrobe a predaju predmetov s fašistickou symbolikou.
Tieto zmeny by mohli ovplyvniť aj konkrétne prípady osôb obvinených z extrémistickej činnosti, medzi nimi aj známeho internetového radikála Daniela Bombica, ktorý je momentálne vo väzbe a má prepojenia na niektorých politikov vládnej koalície. Médiá zároveň pripomenuli, že SNS prišla s iniciatívou krátko po tom, ako jej poslanecký líder Roman Michelko kritizoval ministra spravodlivosti za to, že nepripravuje výraznejšie úpravy trestných zákonov, pričom narážal práve na podobné prípady.
SNS návrh obhajuje
Hlavnou obhajkyňou návrhu sa stala poslankyňa Dagmar Kramplová. Vo vyjadreniach na sociálnych sieťach zdôrazňovala, že cieľom novely je zabrániť trestaniu ľudí za vyslovenie názoru, napríklad v otázkach migrácie či tém súvisiacich so školstvom. Podľa nej má ísť o odstránenie právnej neistoty a situácie, keď môže byť človek za verbálne vyjadrenie postihnutý prísnejšie než za niektoré násilné skutky. O tom, že návrh by zároveň výrazne oslabil postihovanie neonacistických prejavov či popierania holokaustu, sa však vo svojich vystúpeniach nezmieňovala.
Strana Hlas naopak postavila svoju kritiku na odkaze Slovenského národného povstania, ktorý podľa nej nepredstavuje len kapitolu z dejín, ale trvalý morálny kompas štátu. Povstanie vníma ako symbol aktívneho odporu voči fašizmu a každému systému, ktorý stavia na potláčaní práv a dôstojnosti človeka. Znižovanie trestov za extrémistické skutky by podľa sociálnych demokratov tento hodnotový základ narušilo a vyslalo by spoločnosti signál, že hranica medzi demokraciou a totalitnými ideológiami sa začína rozmazávať. Extrémizmus podľa nich nemožno zamieňať so slobodou prejavu, pretože ide o jej popretie.
Hlas zároveň upozornil na to, že v súčasnosti je viditeľný nárast radikalizácie mladých ľudí naprieč Európou. V takomto kontexte by bolo podľa strany nezodpovedné oslabovať zákonnú ochranu pred nenávistnými ideológiami a relativizovať historické zločiny. Úlohou štátu má byť podľa nej jasne a zrozumiteľne brániť demokratické hodnoty, nie vytvárať dojem, že k nim možno pristupovať tolerantnejšie.
Proti aj generálny prokurátor
K návrhu sa kriticky postavil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Upozornil, že tak zásadné zmeny sú predkladané bez odbornej diskusie a bez serióznych analýz ich dôsledkov. Extrémizmus označil za jednu z najvážnejších hrozieb pre spoločnosť, porovnateľnú, ba v niektorých ohľadoch ešte nebezpečnejšiu než korupciu. Podľa jeho názoru neexistuje rozumný dôvod na oslabovanie trestnoprávnej ochrany a prijatie návrhu by znamenalo výrazný ústup od princípov, na ktorých stojí demokratický právny štát.
