Svetový poriadok, ako sme ho poznali, sa nám rozpadá pred očami a namiesto medzinárodného práva sa čoraz viac skloňuje vojenská sila. V kontexte vojny na Ukrajine, amerického zásahu vo Venezuele, nepokojoch v Iráne a Trumpovej snahe získať Grónsko by mal byť dnešný Svetový deň armády oveľa silnejším volaním po uplatňovaní medzinárodného práva, ochrane bezpečnosti, suverenity a mieru.
Výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa tvoria už mesiace headliny v svetových médiách. Svojimi činmi a avizovanými plánmi chce do bodky naplniť svoje predvolebné heslo – America first (Amerika na prvom mieste).
“Ide o prepracovanú stratégiu a taktiku v rámci prepracovania národných záujmov Spojených štátov…na začiatok si však treba povedať, že mnohými krokmi, či už je to Venezuela alebo nejaké potenciálne kroky smerom ku Grónsku, dochádza k porušeniu medzinárodného práva, čo musíme odmietnuť, ale keď sa pozrieme na kroky D. Trumpa, tak vidíme, že to presadzovanie národných záujmov myslí skutočne vážne,” zhodnotil kroky amerického prezidenta pre Kanal1 štátny tajomník Ministerstva obrany Igor Melicher (Smer-SD).
V prípade Grónska je znepokojujúcou najmä Trumpova veta, že ho v jeho snahe získať ostrov pod správu USA nemôže nič zastaviť.
“Ak by to bola jeho stratégia o naplnení národných záujmov, tak by nekonal tak nekonzistentne ako koná. On svojho času avizoval, že ide uvaliť vážne sankcie na Rusko a výrazne navýšiť vojenskú pomoc Ukrajine – chcel tam poslať Tomahawky – nič z toho sa neudialo. Ak to nie je národný záujem tak prečo to sľuboval, ak to sľuboval a bol to národný záujem, tak prečo to nenaplnil?” vysvetlil svoj pohľad poslanec NR SR Tomáš Valášek (PS).
Kto sú naši spojenci?
Ozbrojené sily Slovenskej republiky tvoria plne profesionálnu armádu, ktorá je založená na dobrovoľnej službe. V súčasnosti má Slovenská republika približne 17 000 príslušníkov ozbrojených síl. Väčšinu tvoria profesionálni vojaci a k nim treba pripočítať civilných zamestnancov rezortu obrany.
Ich hlavnou úlohou je ochrana územnej celistvosti, obrana suverenity Slovenska a plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO a Európskej únii. Po tom, čo Donald Trump odmietol ponuku spojencov posilniť vojenskú prítomnosť NATO v Arktíde a v Grónsku, vyvstáva otázka, či sú USA ešte naším spojencom.
“Ešte sa nestalo, že by jeden spojenec zabral územie druhého. Boli tu spory medzi spojencami, napríklad Grécko – Cyprus, ale ide o územie tretieho štátu…druhá vec je, že Dánsko si v takomto prípade asi požiada o spoluprácu podľa článku č. 5 a neviem si predstaviť, či by dostalo efektívnu a zmysluplnú pomoc od spojencov, lebo ako zabrániť Američanom, ktorí už teraz majú svoje vojská v Grónsku, aby si ho zobrali,” hovorí Tomáš Valášek.
“USA sú, samozrejme, naším spojencom. Slovenská republika má s USA veľmi dobré vzťahy,” myslí si Igor Melicher.
Podľa Tomáša Valáška sa na pôdoryse “koalície ochotných” rysuje nové zoskupenie, ktoré diskutuje o Ukrajine ale aj o tom, ako by mohla vyzerať obrana Európy v prípade, ž by USA už neboli členom NATO. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) vidí ako zásadné a jediné možné naše ukotvenie v NATO: „NATO sa stará o bezpečnosť svojich členov. Bodka. A čo by chcela Európa vybudovať? Akože koľko peňazí do toho chcú dať, aby sa robili paralelné štruktúry? Aká bezpečnostná rada? Tak buď ju máme, Severoatlantickú alianciu, alebo ju nemáme, bez ohľadu na to, či sú dnes Spojené štáty jej súčasťou alebo nie.“
Okrem profesionálnej je súčasťou moderného systému obrany Slovenskej republiky aj dobrovoľná vojenská príprava. Tá umožňuje občanom bez predchádzajúcich vojenských skúseností získať základné vojenské zručnosti, disciplínu a vedomosti o obrane štátu. Môžu sa do nej zapojiť muži aj ženy, ktorí sa po absolvovaní výcviku môžu uplatniť v aktívnych zálohách. Účastníci majú počas výcviku zabezpečené ubytovanie, stravu a dostávajú finančný príspevok. Naučia základy sebaobrany, práce v tíme, orientácie v teréne, prvej pomoci či zvládania krízových situácií.
Výcvik posilňuje kondíciu, disciplínu, sebadôveru a schopnosť zvládať záťažové situácie. Výcvik už absolvovali viacerí politici aj prezident republiky Peter Pellegrini, ktorý je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR.
„Každý deň sa presviedčame, že mier a bezpečnosť nie sú samozrejmosťou. Ide o hodnoty, ktoré musíme aktívne chrániť, predovšetkým pripravenosťou a dobrou kondíciou ozbrojených síl,“ myslí si prezident Pellegrini.
Mierové využitie armády
Sila armády sa ukazuje nielen v čase vojenských konfliktov, ale aj v mierovom období. Okrem obrany štátu sa podieľa na humanitárnych misiách, ochrane civilného obyvateľstva, pomoci pri prírodných katastrofách a na medzinárodných mierových operáciách. Vojaci sú často nasadzovaní tam, kde je potrebná rýchla reakcia a odbornosť. Slovenských vojakov často vidíme pomáhať pri povodniach, pandémiách, mimoriadnych udalostiach či ochrane štátnych hraníc.
„Slovensko vstupuje do tejto pomoci nielen nesmrtiacimi pomôckami, ale aj tými, ktoré pomáhajú predovšetkým civilnému obyvateľstvu,“ vysvetlil minister obrany R. Kaliňák.
Svetový deň armády je vo viacerých krajinách aj dňom spomienky na tých, ktorí pri výkone služby položili život a poďakovania veteránom za ich službu. Ich služba by mala všetkým pripomínať, aká je cena slobody, mieru a bezpečnosti.
