Kto sleduje dianie v Národnej rade len prostredníctvom televíznych prenosov, môže mať dojem, že parlament je miestom neustáleho hluku, konfliktov a vybičovaných emócií. Čísla však ukazujú aj opačný extrém – skupinu poslancov, ktorých prítomnosť sa v rozpravách počas celého minulého roka vôbec neprejavila.
Analýza údajov z portálu polidata.sk odhalila, že medzi 150 zákonodarcami sa nachádzajú aj takí, ktorí za celý rok v pléne ani raz nevystúpili. Napriek tomu poberali plný poslanecký plat a ich úloha sa obmedzila výlučne na hlasovanie. V kontraste s tým sa rokovacia sála často menila na priestor ostrých slovných výmen, neraz sprevádzaných aj fyzickými potýčkami medzi koalíciou a opozíciou. Píše portál Nový Čas.
Práve v tomto prostredí pôsobí absolútna pasivita niektorých poslancov ešte nápadnejšie.
Rekordy nečinnosti v koalícii
Najviac „tichých“ mien sa objavuje v kluboch koaličných strán Smer a Hlas. Absolútnym symbolom pasivity sa stal poslanec Smeru Michal Lukša, ktorý v rozprave neprehovoril ani raz a za celý rok nepredložil jediný pozmeňujúci návrh. Rovnakú nulu v prejavoch si pripísal aj jeho stranícky kolega Jozef Kačmár.
Ten sa síce odhodlal na jedno vystúpenie, no jeho obsah bol skôr formálny než vecný – priemerná dĺžka prejavu dosiahla len 19 slov. V prepočte na verejné financie tak jedno Kačmárovo slovo vyšlo na 4 358 eur. Podobne nevýraznú stopu zanechal aj Dušan Tittel z klubu Hlas, ktorý počas roka nepredložil žiadny návrh a v pléne zostal úplne ticho.
Koľko stojí jeden poslanec ročne
Finančný rozmer tejto pasivity je neprehliadnuteľný. Mesačný príjem poslanca sa v minulom roku pohyboval na úrovni takmer 6 900 eur, čo znamená, že jeden zákonodarca stojí štát približne 82 800 eur ročne. Za takúto sumu by si bežný občan mohol kúpiť päť nových vozidiel Škoda Fabia v základnej výbave alebo starší dvojizbový byt v pôvodnom stave, napríklad v Revúcej.
Otázka, či je takto nastavené odmeňovanie primerané aj pri nulovej aktivite v rozpravách, sa preto vynára čoraz častejšie.
Opozícia v úplne inom tempe
Na opačnom póle rebríčkov stoja viacerí opoziční poslanci. Najaktívnejším zákonodarcom sa stal líder hnutia Slovensko Igor Matovič, ktorý predložil 61 návrhov zákonov a do rozpravy vstúpil 286-krát. Tesne za ním skončil Marián Viskupič zo SaS s 58 návrhmi zákonov a 350 vystúpeniami.
Výraznú aktivitu vykázali aj ďalší opoziční politici. Július Jakab z hnutia Slovensko sa podieľal na 58 návrhoch zákonov a vystúpil 288-krát. Jozef Pročko z rovnakého hnutia prehovoril v pléne až 807-krát, zatiaľ čo Ondrej Dostál zo SaS zaznamenal 731 vystúpení. Beáta Jurík z Progresívneho Slovenska sa do rozpráv zapojila 280-krát.
Aj v koalícii sa nájdu poslanci s vysokým počtom zaznamenaných vstupov. Do popredia vystupujú predseda parlamentu Richard Raši a podpredsedovia Andrej Danko, Tibor Gašpar, Peter Žiga a Martin Dubéci. Najvýraznejšie číslo dosahuje práve Raši, ktorý má na konte takmer 2 200 vystúpení. Vo väčšine prípadov však ide o technické úkony – uvádzanie hlasovaní, schôdzí či rečníkov – a nie o obsahové prejavy.
Politológ: Je to otázka zodpovednosti
Na fenomén poslaneckého mlčania sa pozerá kriticky aj politológ Radoslav Štefančík, ktorý upozorňuje na širší problém motivácie a zodpovednosti volených zástupcov. Jeho hodnotenie je nekompromisné:
„Ak niekto počas celého roka nevystúpi v pléne, dá sa predpokladať, že ani jeho základná iniciatíva nebude príliš dobrá. Je určite na zamyslenie, či by títo ľudia mali dostávať rovnakú mzdu ako všetci ostatní, ktorí sa snažia o lepší život občanov. Každý poslanec by si mal prehovoriť do duše a položiť si otázku, čo tam vlastne robí. Či je sedenie na zadku a stláčanie tlačidla zodpovednou prácou. Zároveň treba povedať, že aj mnohí z tých, ktorí rečnia, síce veľa hovoria, ale v konečnom dôsledku nepovedia nič.“
Diskusia o tom, či by mala byť nízka aktivita v pléne sankcionovaná, tak zrejme ešte z parlamentnej agendy nezmizne.
