Predseda maďarskej opozičnej strany TISZA Péter Magyar bude naďalej používať názov Felvidék (Horná zem). Prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu odkázal, že by sa mal zamyslieť nad skutočnými problémami, o ktorých napísal v otvorenom liste slovenskému predsedovi vlády. Slovensko-maďarské slovné prestrelky gradujú v čase vrcholiacej predvolebnej kampane v Maďarsku.
Maďarov čakajú 12. apríla parlamentné voľby. Predseda najsilnejšej opozičnej strany TISZA Péter Magyar má našliapnuté stať sa novým maďarským premiérom a poslať do histórie Viktora Orbána (Fidesz). Otvorenie témy Benešových dekrétov a kolektívnej viny bolo silnou vodou na jeho predvolebný mlyn. Mnohí sa už teraz pýtajú, či by sa so zmenou premiéra zmenila aj kvalita maďarsko-slovenských vzťahov.
“Proste to je jeden živý problém, to si musíme my uvedomiť a je vždy len otázkou času, že môže vzbĺknuť. Proste teraz to chce využiť (Magyar), aj keď ja si myslím, že to využíva len v rámci svojej volebnej kampane, pretože chce strhnúť tých radikálnych voličov ….on to využíva len v tom súboji s Viktorom Orbánom,” zhodnotil vývoj situácie pre Kanal1 bývalý predseda SNR František Mikloško (KDH).
Napriek tomu, že ide o silnú predvolebnú kampaň, podľa Františka Mikloška je táto otázka stále veľmi výbušná.
“Je to nevyriešená Trianonská trauma, pocit krivdy, že Maďarom zobrali dve tretiny územia. Hoci podľa sčítania obyvateľstva na území vtedajšieho my hovoríme Uhorska a oni hovoria Maďarska, žilo len 48% Maďarov. Ostatní boli Nemci, rôzne slovanské národy a neviem presne toto zloženie. No a oni sa usilovali tú Trianonská traumu riešiť… Ja som si myslel, že sa ju podarí čiastočne vyriešiť, keď sa v roku 1995 podpísala základná slovensko-maďarská zmluva. Ale ono sa to cyklicky vracia znovu a znovu,” vysvetlil bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss.
Súčasným politikom sa do riešenia podstaty problému asi veľmi nechce. Po zvýšení napätia v slovensko-maďarských vzťahoch sa opozícia s koalíciou navzájom obviňujú z toho, kto môže za vzniknutú situáciu viac.
“Progresívne Slovensko do toho vstúpilo. Je možné, že proste hľadá už hlasy, ktoré by nejakým spôsobom zvýšili jeho možnosť ešte väčšiemu víťazstvu. No ale okamžite to využil každý ďalší – Robert Fico a navyše tí nešťastníci SNS-kári, ktorí proste nie je možné, aby v jednom 5 a pol miliónovom štáte, kde je parlament, aby dopoludnia niečo navrhli poslanci SNS v ústavnoprávnom výbore a poobede sme to schválili s takýmito dopadmi…to už je začarovaný kruh omylov a hlúpostí,” myslí si František Mikloško.
Problémom je podľa Mikloška to, že sme na Slovensku nevyriešili zhabanie majetku (tak, ako sa to urobilo v československo-nemeckej zmluve v prípade Sudetských Nemcov. Zároveň pripomína, že kolektívnu vinu treba aj tu odsúdiť tak, ako to parlament urobil v deklarácii voči Nemecku a voči nemeckej menšine – Karpatským Nemcom žijúcim na Slovensku.
“Antalova, vláda a všetky ďalšie vlády, Orbánova prvá vláda žiadali zrušenie Benešových dekrétov ako takých, aj tých uznesení slovenskej národnej rady, aby sme sa vôbec my dostali do Európskej únie…. My sme to uhrali tým a aj do Európskej únie nás brali s takým záverom, že Benešove dekréty sú súčasťou povojnového usporiadania, ale sú vyhasnuté. A to je veľmi, veľmi dôležité, pretože ak hovoríme o nich len v kontexte slovensko-maďarských vzťahov, tak zabúdame na to, že oni majú slovensko-českú konotáciu,” doplnil Peter Weiss.
Felvidék a Pozsony je urážajúce
Obaja politici sa zhodli na tom, že nazývať Slovensko Felvidék a Bratislavu Pozsony je urážajúce.
“No ale to je tá emocionálna rovina, do ktorej sme to aj my trochu vopchali tou novelou toho zákona,” vysvetlil Mikloško.
“Maďarská politika po prevrate v roku 1989 nastolila so všetkou vážnosťou riešenie tej trianonskej traumy a napokon sa to vyvŕbilo do krajanského zákona v roku 2001 a do koncepcie, s ktorou prišiel Orbán, vytvárania inštitucionálnych väzieb medzi maďarským štátom a občanmi, ktorí sú Maďarmi v susedných štátoch…My sme od roku 1969 Slovenská republika od 1. 1. 1993 sme samostatná Slovenská republika subjekt medzinárodného práva. Ja si myslím, že v oficiálnom styku so Slovenskou republikou používať nejaký jazyk babičiek, hovoriť o Slovensku ako o Felvidéku je neúctivé. My si jednoducho zasluhujeme, aby sa Slovenská republika pomenúvala ako Slovenská republika,” uzatvoril pre kanal1 Peter Weiss.
Politici na druhej strane Dunaja teraz čakajú, ako schválený paragraf o spochybňovaní Benešových dekrétov posúdi Brusel. To, či sa výkladu dočkajú pred maďarskými parlamentnými voľbami, zostáva otázne.
