Začiatkom roka 1929 zapĺňali noviny správy o ľuďoch, ktorí neprežili extrémne mrazy. Odborníci na počasie označujú toto obdobie za jednu z najkrutejších zím v dejinách, často hovoria o zime storočia a niektorí dokonca o zime tisícročia.
Zo všetkých regiónov vtedajšieho Československa prichádzali informácie o zamrznutých obyvateľoch aj hospodárskych zvieratách, o neprejazdných cestách a ochromenej železničnej doprave. Arktický chlad paralyzoval krajinu a 11. februára 1929 padol teplotný rekord, ktorý dodnes nebol prekonaný, spomína denník Pravda.
Na meteorologickej stanici v Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach namerali v ten deň mínus 42,2 stupňa Celzia, čo je dodnes najnižšia oficiálne zaznamenaná teplota na území Česka. Na Slovensku drží prvenstvo hodnota mínus 41 stupňov, ktorú vo Vígľaši Pstruši zaznamenal miestny učiteľ Ján Porsch a dodnes ide o národný rekord, uvádza CNN Prima News.
Pamätníci neskôr opisovali, že mráz bol taký silný, že kone nemohli vychádzať z maštalí, pretože im v studenom vzduchu okamžite primŕzali nozdry a hrozilo zadusenie. Voda vylievaná na dvor sa ešte vo vzduchu menila na ľad a dopadala na zem už stuhnutá.
Kým v súčasnosti teploty len výnimočne klesajú k hranici mínus 30 stupňov, v zime roku 1929 boli takéto hodnoty bežné aj vo veľkých mestách, vrátane Prahy. Práve preto klimatológovia považujú toto obdobie za jedno z najextrémnejších od začiatku systematických meraní v pražskom Klementíne v roku 1775.
Vplyvom krutých mrazov sa v Prahe vtedy výrazne zvýšila úmrtnosť. Počas prvej polovice februára sa počet pohrebov na Olšanských cintorínoch dostával na viac než päťdesiat denne, čo predstavovalo približne o polovicu viac než za bežných okolností. Úmrtia pribúdali až do konca mesiaca a každý, kto nemal dostatok paliva na kúrenie, sa ocital v ohrození života.
Zamrzli u seba doma
Dobová tlač priniesla aj konkrétne prípady. V jednej z obcí južne od Českých Budějovíc našli muža, ktorý zamrzol vo vlastnom byte, pričom jeho telo bolo pokryté ľadom, ktorý sa na ňom vytvoril počas dlhých hodín mrazu.
Podľa klimatológov bola zima na prelome rokov 1928 a 1929 výnimočná nielen extrémnymi teplotami, ale aj svojou dĺžkou a množstvom snehu. Arktický vzduch prúdil do strednej Európy opakovane a mrazy pretrvávali ešte aj v marci, keď teplota miestami klesala pod mínus 30 stupňov. Zaujímavé je, že december 1928 bol pritom teplotne nadpriemerný a nič nenasvedčovalo tomu, aký obrat nastane.
Začiatkom februára sa nad veľkou časťou Európy vytvorila mohutná tlaková výš, po ktorej okraji sa do nášho priestoru dostával mimoriadne studený a suchý vzduch zo severovýchodu. Po vyjasnení a utišení vetra 10. februára teploty prudko klesli. Napríklad v Hurbanove bolo ráno -24 stupňov a ani počas dňa sa oteplenie nedostalo nad -13°C.
Najsilnejšie mrazy zasiahli krajinu 11. februára a pretrvávali aj v nasledujúcich týždňoch. Na Slovensku vtedy zaznamenali viac ako 75 ľadových dní, keď teplota počas celých 24 hodín neklesla nad nulu, a viac než 90 dní so zápornými dennými hodnotami. Silné mrazy začali už 1. januára 1929 a postupne prerástli do obdobia, ktoré trvalo vyše dvoch mesiacov. Po celý tento čas teplomer ani raz neukázal kladnú hodnotu, a to ani cez deň, ani v noci.
Extrémne počasie spôsobilo vážne problémy v zásobovaní a doprave. Zamŕzali studne aj vodovodné potrubia, voda sa musela dovážať. V lokomotívach tuhol uhlík, čo ochromilo železničnú dopravu a hrozil nedostatok paliva. Zastavené vlaky vyvolali napätie, ktoré sa blížilo až k politickej kríze.
Budovy sa nedali vykúriť, školy museli prerušiť vyučovanie a ministerstvo školstva vyhlásilo mimoriadne prázdniny, ktoré verejnosť nazývala studenými. Trvali od polovice februára a neskôr boli predĺžené až do začiatku marca. Kroniky obcí zaznamenali prípady detí, ktoré si cestou do školy omrzli uši a prsty a museli zostať doma.
Mrazy spôsobili aj obrovské škody v poľnohospodárstve. V Česku odumrela viac než polovica ovocných stromov, zničené boli polia aj hospodárske zvieratá a z oblohy padali zamrznuté vtáky. Dunaj na slovenskom úseku zamrzol súvislou vrstvou ľadu a pri Rusovciach v ňom uviazla loď Sázava. Rieka sa tak stala priechodnou a túto situáciu využívali najmä miestni pašeráci.
