V chodbách slovenských základných škôl sa vraj po dlhých rokoch opäť ozýva prirodzený detský džavot, ktorý predtým prehlušilo ticho digitálnej izolácie. Rok od zavedenia plošnej regulácie mobilných zariadení učitelia s úľavou konštatujú, že žiaci sa nielen viac rozprávajú, ale aj lepšie sústredia na výklad.
Hoci cesta k tomuto stavu nebola bez prekážok, výsledky ukazujú, že návrat k osobnému kontaktu žiakom prospieva. Píšu o tom spravy.stvr.sk.
Ranný rituál tisícov školákov prešiel od januára minulého roka radikálnou zmenou. Namiesto tajného sledovania sociálnych sietí pod lavicou končia smartfóny v uzamknutých priestoroch hneď po príchode do budovy. Systém funguje tak, že žiak prichádza do školy, mobil odloží a vytiahne ho až po skončení vyučovania.
Dália McDermott, ktorá stojí priamo v centre diania, opisuje nekompromisnú prax: „Sú povinné si nechať telefóny dole v zamknutej skrinke. Keď si telefón nenechajú tam, majú ho v triede, vyberú si ho z tašky a používajú ho, zoberieme im telefón a dáme na celý deň do skrinky v triede.“
Školy prestali súťažiť o pozornosť s algoritmami
Riaditelia si pochvaľujú, že vyučovací proces už nebrzdí neustále pípanie notifikácií. Gabriel Kalna však pripomína, že mobily nie sú v školách úplne zakáazané. Ich prítomnosť v triede sa teraz viaže výhradne na pokyn pedagóga: „Žiaci mobil môžu používať iba vtedy, keď učiteľ rozhodne, že ho potrebuje na vyučovacom procese.“
Mobil sa tak má meniť z rušivého elementu na kontrolovaný pracovný nástroj. S týmto prístupom súhlasí aj špecialista na online bezpečnosť Karol Suchánek, podľa ktorého majú tieto zariadenia svoje opodstatnené miesto pri špecifických zadaniach alebo práci s počítačom.
Najväčší odpor prichádza od dospievajúcej mládeže na druhom stupni. Pre túto generáciu predstavuje smartfón predĺženú ruku a neoddeliteľnú súčasť identity, ktorej sa odmietajú vzdať bez boja. Pedagógovia čelia situáciám, kedy sa žiaci snažia obísť pravidlá argumentovaním o svojich právach. McDermott pripomína, že školy zariadenia neodcudzujú, iba ich bezpečne odkladajú: „Oháňajú sa nejakými zákonmi a právami detí, že im nemáme brať telefóny. My ich však nezoberieme, nepredáme ich, nedáme ich niekam preč. My tieto telefóny zamkneme do konca vyučovania do skrinky.“
Politici sa sporia o zmysel digitálnej stopky
Kým ministerstvo školstva sleduje celoeurópske trendy, opozícia vyjadruje istú mieru pochybností. Branislav Gröhling zo strany SaS si kladie otázku, či izolácia od technológií nekoliduje so snahou o modernizáciu a zavádzanie umelej inteligencie. Podľa neho by sa žiaci mali učiť s digitálnym svetom pracovať, nie pred ním zatvárať dvere.
Na druhej strane minister Tomáš Drucker priznáva, že samotný zákaz nie je všeliekom. Pripomína silu algoritmov, ktoré ovládajú psychiku detí aj dospelých, a zdôrazňuje potrebu širšej regulácie na pôde Európskej únie: „Nie som úplného presvedčený, že len rýdzi zákaz je riešenie. Algoritmy na sociálnych sieťach, postihujú aj dospelú populáciu.“
Slovensko v tomto smere nie je ojedinelým ostrovom. Ak sa pozrieme k našim južným susedom, Maďarsko pristúpilo k ešte radikálnejšiemu kroku a telefóny v školách zakázalo mládeži až do dospelosti.
Je to riešenie ?
Ako upozorňuje aj The New York Times, takéto nariadenia majú však plno nevýhod.
Postoj rodičov k úplnej digitálnej stopke je nejednoznačný. Hoci drvivá väčšina súhlasí s obmedzením mobilov počas samotných lekcií, viac ako polovica z nich si myslí, že deti by mali mať prístup k telefónom aspoň počas obeda alebo prestávok. Vyplýva to z údajov organizácie National Parents Union. Mnohé rodiny sú zvyknuté na neustálu komunikáciu a predstava, že sa svojmu dieťaťu v prípade potreby nedovolajú, v nich vyvoláva neistotu.
Kritika zákazov zaznieva aj z radov študentov, ktorí mobily nepoužívajú len na zábavu. Mnohí si do nich zapisujú poznámky, fotografujú si zadania alebo si cez ne koordinujú stretnutia so spolužiakmi. Ešte vážnejší dopad môžu mať reštrikcie na mladých ľudí s dospelými povinnosťami – na tých, ktorí po škole pracujú alebo sa starajú o chorých príbuzných. Pre nich je mobilný telefón nevyhnutným nástrojom na riadenie života mimo školskej budovy.
