Tinitus patrí medzi najčastejšie, no zároveň najmenej pochopené poruchy sluchového vnímania. Hoci sa o ňom často hovorí ako o „pískaní v ušiach“, realita je podstatne zložitejšia a pre mnohých pacientov aj výrazne zaťažujúca.
Ide o fenomén, ktorý sa dotýka miliónov ľudí a v niektorých prípadoch zásadne zasahuje do každodenného fungovania. Na problematiku sa pozrel portál Aktin.
Fenomén, ktorý nemá vonkajší zdroj
Tinitus, odborne označovaný latinským pojmom tinnitus, opisuje situáciu, keď človek vníma zvuk bez toho, aby mal pôvod v okolí. Môže mať podobu pískania, hučania, šumenia, bzučania či iných nešpecifikovaných tónov. Tieto vnemy môžu byť trvalé alebo sa objavovať prerušovane, rovnako tak môžu postihovať jedno ucho alebo obe strany naraz.
Z klinického hľadiska sa rozlišuje akútny a chronický priebeh. Ak sa ťažkosti objavia náhle, často ide o reakciu na preťaženie sluchového aparátu, infekciu, zranenie alebo iný krátkodobý podnet. Väčšina odborných zdrojov považuje obdobie troch až šiestich mesiacov za hranicu, po ktorej sa stav hodnotí ako chronický.
Drvivá väčšina prípadov má spoločný znak
Podľa údajov American Tinnitus Association má len v Spojených štátoch skúsenosť s tinitom približne 25 miliónov ľudí. Štatistiky zároveň ukazujú, že v 99 % prípadov ide o subjektívnu formu tinitu. To znamená, že zvukový vnem počuje výlučne samotný pacient a nie je možné ho objektívne zachytiť prístrojmi ani vnímať okolím.
Existuje aj objektívny tinitus, ktorý tvorí približne jedno percento prípadov. V tomto prípade má zvuk reálny vnútorný zdroj, napríklad v podobe porúch prietoku krvi v cievach alebo nekontrolovaných svalových kontrakcií v oblasti ucha. Takýto zvuk môže byť v niektorých situáciách počuteľný aj pre okolie.
Hľadanie príčiny býva detektívnou prácou
Jednou z najväčších výziev pri tinituse je určenie jeho primárnej príčiny. Diagnostický proces je často založený na postupnom vylučovaní možných patológií. Lekár najskôr určuje typ tinitu, následne vykonáva sluchové testy a ďalšie vyšetrenia zamerané na odhalenie alebo vylúčenie súvisiacich ochorení.
Medzi rizikové faktory patria okrem iného dlhodobý stres, vystavenie nadmernému hluku (napríklad na koncertoch), náhle zmeny tlaku pri lete lietadlom, prechladnutie so zahlienenými dutinami, zápal stredného ucha či mazová zátka v zvukovode. V mnohých prípadoch sa však nepodarí identifikovať jednoznačný spúšťač.
Keď je tinitus signálom iného ochorenia
Hoci samotný tinitus nebýva vo väčšine prípadov nebezpečný, môže upozorňovať na závažnejší zdravotný problém. Medzi ochorenia, s ktorými môže súvisieť, patria poruchy cievneho systému, vysoký krvný tlak, roztrúsená skleróza, nádorové ochorenia v oblasti hlavy alebo Ménièrova choroba postihujúca vnútorné ucho.
Práve preto odborníci odporúčajú, aby sa ľudia s dlhodobo pretrvávajúcim tinitom bez zjavnej príčiny obrátili na lekára ORL. Vylúčenie vážnej diagnózy je základným krokom ďalšej starostlivosti.
Vplyv na psychiku a kvalitu života
Aj keď tinitus sám o sebe často nepredstavuje priame zdravotné riziko, jeho dopad na psychickú pohodu môže byť výrazný. Podľa štúdií zvyšuje mieru pociťovaného stresu a úzkosti, narúša spánok a pri chronickom priebehu môže prispievať k rozvoju depresívnych stavov. Neustála prítomnosť rušivého zvuku vedie u niektorých pacientov k zníženej koncentrácii a celkovému vyčerpaniu.
Liečba závisí od príčiny
Terapia tinitu nie je univerzálna a vždy sa odvíja od jeho pôvodu. V niektorých prípadoch postačuje odstránenie ušného mazu alebo preliečenie infekcie. Ak je tinitus prejavom iného ochorenia, liečba sa riadi odporúčaniami lekára a zameriava sa na primárny problém.
Ak sa nepreukáže konkrétna medicínska príčina, do popredia sa dostávajú faktory životného štýlu. Zvýšená stresová záťaž je častým spúšťačom alebo zhoršujúcim faktorom, preto má význam pracovať so zvládaním stresu. Využívajú sa dychové cvičenia podporujúce parasympatický nervový systém, mindfulness tréning zameraný na prítomný okamih, rôzne formy meditácie či joga, ktorá podľa štúdií znižuje subjektívne vnímaný stres.
Úloha svalového napätia
U časti pacientov sú ťažkosti spojené so zvýšeným napätím svalov v oblasti čeľuste, krku, ramien, čela alebo spánkov. V takýchto prípadoch môže úľavu priniesť cielená masáž alebo jednoduché uvoľňovacie cvičenia. Ide napríklad o jemnú masáž čeľustného kĺbu pri nadmernom zatínaní zubov, pomalé krúženie ramien, kontrolované pohyby hlavy či relaxáciu spánkovej oblasti.
Odborníci však upozorňujú, že pred začatím akýchkoľvek cvičení je vhodné konzultovať stav s lekárom alebo fyzioterapeutom, aby sa vylúčili závažnejšie príčiny ťažkostí. Relaxačné prostredie, aromaterapia či pokojná hudba môžu účinok týchto techník podporiť.
Základné posolstvo
Tinitus označuje sluchové vnemy bez vonkajšieho zdroja, ktoré sú vo väčšine prípadov subjektívne a počuteľné len pre pacienta. Príčiny môžu siahať od banálnych infekcií až po vážne neurologické či cievne ochorenia, no nezriedka zohráva významnú úlohu aj stres.
Dlhodobé alebo zhoršujúce sa príznaky by mali viesť k odbornému vyšetreniu. Pri správne zvolenej terapii a úprave životného štýlu je však možné zmierniť dopad tinitu na každodenný život.
