Predseda Rady EÚ António Costa v nedeľu (18.1.) oznámil, že vzhľadom na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť v spore o Grónsko dovozné clá sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadny summit EÚ. Podľa nemenovaného zdroja z prostredia EÚ by sa mohol konať vo štvrtok. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA.
„Vzhľadom na význam nedávnych udalostí a s cieľom ďalšej koordinácie som sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadne zasadnutie Európskej rady,“ uviedol Costa vo vyhlásení zverejnenom na webe Európskej rady po svojich konzultáciách s predstaviteľmi členských štátov o najnovšom napätí v súvislosti s Grónskom.

Konzultácie podľa Costu potvrdili zhodu EÚ na princípoch medzinárodného práva, územnej celistvosti a národnej suverenity, podpore Dánska a Grónska a na spoločnom transatlantickom záujme o mier a bezpečnosť v Arktíde, najmä prostredníctvom spolupráce v rámci NATO.
Costa vo vyhlásení konštatuje, že avizované clá by „podkopali transatlantické vzťahy a sú nezlučiteľné s obchodnou dohodou medzi EÚ a USA“. EÚ je podľa neho pripravená brániť sa proti akejkoľvek forme nátlaku a zároveň je pripravená „pokračovať v konštruktívnej spolupráci s USA vo všetkých otázkach spoločného záujmu“.
Európska únia by mohla na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť v spore o Grónsko dovozné clá reagovať odvetnými clami vo výške 93 miliárd eur. Ďalšou možnosťou je obmedzenie prístupu amerických spoločností na európsky trh. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na denník Financial Times, pre ktorý to v nedeľu uviedli dva zdroje.
Odvetné opatrenia sa pripravujú s cieľom poskytnúť európskym politikom možnosť vyvinúť tlak na Trumpa počas zasadania Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose, ktoré sa začne v pondelok (19.1.), napísal Financial Times. Trump by sa mal na zasadaní WEF zúčastniť v stredu (21.1.).

Balík odvetných ciel EÚ bol pozastavený vlani v auguste na pol roka, keď USA a Európska únia v záujme zabránenia obchodnej vojne uzavreli rámcovú obchodnú dohodu, ktorá zaviedla 15-percentný colný strop na väčšinu dovozu z EÚ. Toto šesťmesačné pozastavenie však vyprší 6. februára, pokiaľ ho Európska komisia nepredĺži.
Macron avizuje odvetu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu avizoval, že ak sa zvýšenie amerických ciel voči niekoľkým európskym krajinám potvrdí, požiada o aktiváciu takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý Európska únia doteraz nikdy nepoužila. V pondelok (19.1.) sa v Berlíne stretnú ministri financií Nemecka a Francúzska, ktorí následne odcestujú do Bruselu na stretnutie so svojimi európskymi náprotivkami.
Trump v sobotu (17.1.) pohrozil, že na osem európskych krajín – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko – uvalí od 1. februára desaťpercentné dovozné clo, ktoré bude platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent. V tejto súvislosti sa v nedeľu (18.1.) zišli na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli veľvyslanci 27 členských krajín EÚ, ktorí rokovali aj o aktivácii nástroja ACI.
Nie je to také jednoduché
V kontexte avizovaných ciel zo strany Donalda Trumpa je dôležité pochopiť, že Európska únia nevystupuje v obchode so svetom ako súbor samostatných štátov, ale ako jeden jednotný colný priestor. To znamená, že ak by Spojené štáty uvalili clá na tovar z EÚ, právne by necielili na jednotlivé krajiny, ale na Európsku úniu ako celok. Aj keď politicky môže Trump hovoriť o uvalení sankcií na vybrané európske štáty, de facto by tým uvalil clá na všetky členské štáty Európskej únie.
Na margo hrozby zavedenia dovozných ciel voči niektorým európskym krajinám zo strany Donalda Trumpa v spore o Grónsko minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) uviedol: „Tak, ako niektoré členské štáty Európskej únie individuálne naďalej podporujú predlžovanie vojnového konfliktu na Ukrajine a nehľadajú spoločné mierové stanovisko na úrovni Únie, podobne ako chcú niektorí lídri poslať svoje vojská na Ukrajinu, alebo krajiny, ktoré bezprecedentne uznali odtrhnutie sa Kosova od Srbska, tak presne takto to potom dopadne v postoji ku Grónsku a medzinárodnému právu ako takému“.

Slovensko podľa neho „konzistentne a principiálne presadzuje dodržiavanie medzinárodného práva, ktorého zásadným princípom je rešpekt voči suverenite a teritoriálnej integrite iného štátu. Slovensko preto na základe uplatňovania rovnakých pravidiel a princípov medzinárodného práva považuje Grónsko za súčasť Dánska, Krym za súčasť Ukrajiny či Kosovo za súčasť Srbska“. Odmieta tiež colné boje medzi štátmi, ktorých lídri by si namiesto silných vyhlásení mali podľa neho sadnúť k rokovaciemu stolu. „Preferujeme diplomaciu a mier, nie napätie či boje,“ konštatoval Blanár.


