Od minulého leta sa na väčšinu vývozu z Európskej únie do Spojených štátov vzťahuje 15 percentné clo. Americký exprezident Donald Trump však avizoval, že ak sa do 1. júna nepodarí uzavrieť dohodu o Grónsku, Spojené štáty pristúpia k ďalšiemu sprísneniu obchodných opatrení a zvýšia clá pre vybrané krajiny.
Podľa Európskej komisie je cieľom Únie predísť vyhroteniu situácie a nájsť riešenie napätia, ktoré vzniklo v súvislosti so snahami USA získať tento arktický ostrov. Zavedenie nových ciel by podľa Bruselu negatívne zasiahlo spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku, pričom citeľnejšie dôsledky by pocítili najmä obyvatelia Spojených štátov, píšu Hospodárske noviny.
Hovorca Európskej komisie Olof Gill v reakcii na Trumpove vyjadrenia zdôraznil, že Únia uprednostňuje rokovania a snaží sa zabrániť ďalšej eskalácii. Dialóg medzi Bruselom a Washingtonom podľa neho pokračuje na viacerých úrovniach, hoci zatiaľ nie je naplánované osobné stretnutie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej s americkým prezidentom na okraj Svetového ekonomického fóra v Davose.
Európska únia je podľa neho pripravená reagovať, ak by sa nové clá stali realitou, a má k dispozícii nástroje na ochranu svojich hospodárskych záujmov.
Svet hore nohami kvôli Trumpovým ambíciám
Donald Trump medzičasom oznámil, že od 1. februára chce zvýšiť dovozné clá pre osem krajín a ponechať ich v platnosti dovtedy, kým Spojené štáty nedosiahnu dohodu s Dánskom o kúpe Grónska. Dodatočné desaťpercentné clá by sa mali vzťahovať na tovary z krajín, ktoré sa postavili proti tejto myšlienke, konkrétne z Dánska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska a Fínska, ako aj z Veľkej Británie a Nórska.
Keďže Európska únia vystupuje v oblasti obchodu ako jednotný trh, zatiaľ nie je úplne jasné, či by americké opatrenia dopadli len na uvedené štáty, alebo na celý blok. V súčasnosti platí pre väčšinu exportu z EÚ do USA clo vo výške 15 percent. Trump však pohrozil, že ak sa do začiatku júna nepodarí dosiahnuť dohodu o Grónsku, zvýši sa colná sadzba pre dotknuté krajiny z desiatich až na 25 percent.
Podľa informácií denníka Financial Times má Únia pripravené viaceré možnosti reakcie. Jednou z nich je zavedenie odvetných ciel na americký tovar v hodnote približne 93 miliárd eur. Zároveň sa uvažuje aj o obmedzení prístupu vybraných amerických firiem na európsky trh.
Zoznam možných protiopatrení vznikol už minulý rok počas rokovaní o obchodnej dohode medzi EÚ a USA, jeho uplatnenie však bolo dočasne pozastavené, aby sa zabránilo otvorenej obchodnej vojne. Ak by sa nepodarilo dospieť k dohode, tieto opatrenia by mohli vstúpiť do platnosti už začiatkom februára.
Francúzsko a Nemecko zároveň naznačujú ešte tvrdší postup, a to využitie takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku, ktorý bol schválený pred dvoma rokmi, no doteraz nebol použitý. Tento mechanizmus, označovaný aj ako ekonomická bazuka, umožňuje Únii reagovať na tlak zo strany tretích krajín napríklad obmedzením prístupu k verejným zákazkám, blokovaním investícií či zavedením ciel a obchodných reštrikcií. O jeho aktivácii by musela rozhodnúť kvalifikovaná väčšina členských štátov a po neúspešných rokovaniach by Európska komisia pripravila konkrétny balík protiopatrení na schválenie Radou EÚ.
