Najsilnejší politickí súperi PS a Smer-SD držia svoje pozície. Ľudia ich politike veria najviac, ale nebezpečne začína Smeru dýchať na krk mimoparlamentná Republika. Tej už Smer vyslal signál, že minimálne debatovať s jej predstaviteľmi budú. Bežným ľuďom však chýba záujem politikov o ich každodenné problémy.
Poslanci NR SR sa budú na úvod januárovej schôdze venovať opäť sebe. V duchu opakujúcej sa tradície budú meniť rokovací poriadok.
“Rokovací poriadok je jeden z najčastejšie sa meniacich zákonov, ktorý v Národnej rade fakticky skoro každé funkčné obdobie alebo každá vládna koalícia sa snaží meniť rokovací poriadok. Vždy je to zamerané dominantne na obmedzovanie diskusie s argumentom, že treba viac pracovať pre ľudí, veľa sa rozpráva alebo že sa vulgarizuje politika,” zhodnotil poslanecké plány politológ Jozef Lenč.
Zdvihnutým prstom by pre politikov mal byť prieskum, podľa ktorého si iba 5 % ľudí myslí, že vláda rieši problémy občanov. Sklamanie občanov a ich zhoršujúca sa ekonomická situácia otvára priestor pre politikov, ktorí ponúkajú ľahké a rýchle riešenia: “To znamená sľúbiť všetkým to, čo počuť chcú, aby dostali ich hlasy. To je jedna stránka populistickej politiky, ktorá povedzme nemusí byť až taká nebezpečná, ale nebezpečný je populizmus vtedy, ak to, čo ľudia chcú, im začnú aj dávať. Najmä Nota bene v situácii, keď to je deštruktívne či už pre danú spoločnosť, ak sú to nejaké heslá, ktoré sú zamerané na potláčanie niektorých menšín v spoločnosti, alebo ak sú tie populistické heslá alebo ten program, tie body, tá politika smerovaná k ekonomickej rovine, a keď to následne môže spôsobiť kolaps štátu,” vysvetlil riziká takejto politiky pre Kanal1 Jozef Lenč.
Rozhodujú emócie
Podľa Lenča sa slovenskej politike darí tým, ktorí vedia dokonale pracovať s emóciami, ale doposiaľ nemali zodpovednosť za vládnutie. Do tejto skupiny radí aj hnutie Republika, ktorá v prieskumoch preferencií už niekoľko mesiacov rastie. Smer-SD, dokonca ani Hlas-SD už Republiku kategoricky neodmietajú. Nateraz hovoria o tom, že sa s touto stranou treba rozprávať. Hlas napríklad nebude brániť svojim regionálnym štruktúram spolupracovať s Republikou v komunálnych voľbách.
Slovenská národná strana dokonca nadbieha Republike niektorými návrhmi zákonom, ktoré predkladá do parlamentu.
“Vidíme, že Republika sa približuje Smeru, to znamená, Republika mierne stúpa z mesiaca na mesiac a Smer klesá z mesiaca na mesiac. No a otázkou možno bude nie to, že či Smer alebo Hlas už neodmietajú spoluprácu s Republikou, ale že či Republika nebude odmietať spoluprácu s niekým, respektíve ona si možno, alebo to hnutie si možno bude nakoniec niekoho vyberať, lebo vidíme, že Matúš Šutaj Eštok robí všetko úspešne preto, aby sa Hlas dostal k piatim a možno pod 5 percent a Smer tiež postupne klesá. Takže pokojne sa môže stať, že už na konci tohto roka bude Republika pred Smerom a bude toto hnutie alebo politická strana, ktorá si bude vyberať z tých, ktorí im budú nabiehať,” priblížil možný scenár vývoja J. Lenč.
Vznikne národný blok?
Dlhšie sa hovorí aj o vytváraní tzv. národného bloku, ktorý by mal byť odpoveďou na spoluprácu terajších opozičných strán najmä Progresívneho Slovenska, SaS a Demokratov (KDH zostáva zatiaľ bokom).
“Tým, že sa tie politické strany takýmto spôsobom oddelili, že sa jednoducho vymedzujú voči sebe, tak Smer nemá kde hľadať iných potenciálnych koaličných partnerov (a to treba ešte podčiarknuť, že u nás okrem jedného prípadu všetky vlády boli koaličné), takže musíte mať koaličných partnerov a tým, že sa všetky relevantné politické strany parlamentnej opozície vymedzujú voči Smeru, tak mu zostáva v podstate len ten Hlas, len tá SNS a len tá mimoparlamentná Republika,” myslí si politológ Jozef Lenč.
Ďalšou možnosťou je, že sa pred voľbami objaví nejaký záchranca – s veľkou pravdepodobnosťou populista, ktorý s nejakým novým projektom vstúpi do politických vôd a bude brať tých voličov, ktorí sú aktuálne sklamaní z politiky koaličných strán. A tých je napríklad v prípade Hlasu-SD dosť. Niektorí sa vracajú späť k Smeru-SD, mnohí zostávajú nerozhodnutí.
“Navzdory tomu, že za tie skoro už pomaly dva roky, čo je predsedom strany Matúš Šutaj Eštok, sa mu podarilo z pomyselného 2. – 3. miesta v preferenciách klesnúť až za Republiku, v niektorých prieskumoch až za hnutie Igora Matoviča a smeruje k piatim percentám. Takže z tohto hľadiska už dávno malo niekomu svitnúť, že toto práve nie je dobrý trend…ak to budú chcieť riešiť pred voľbami, tak to je to najhoršie, čo môžete spraviť…Otázkou je, či tam je dostatočná odvaha a či si dostatočne ľudia v Hlase uvedomujú, že pod vedením Matúša Šutaja Eštoka skôr pôjdu trajektóriou, ktorou išla SNS pod vedením Andreja Danka,” uzavrel Jozef Lenč.
Reálne karty nakoniec politickým stranám vždy rozdajú voliči. A našťastie pre politikov mávajú často krátku pamäť.
