Jar 2026 mala byť pre britskú monarchiu symbolickým obdobím upevňovania transatlantických vzťahov. Kráľ Karol III. spolu s kráľovnou Camillou mali absolvovať oficiálnu cestu do Spojených štátov, ktorá mala potvrdiť tradičné spojenectvo Londýna a Washingtonu. Aktuálny vývoj na medzinárodnej scéne však tento plán vážne spochybňuje. Rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvolali v Európe vlnu pobúrenia a otázniky nad tým, či je štátna návšteva britského panovníka v súčasnej situácii vôbec politicky únosná.
Napätie eskalovalo po tom, čo Trumpova administratíva oznámila zavedenie desaťpercentných ciel na dovoz z viacerých európskych krajín. Opatrenie pritom nebolo prezentované ako konečné. V hre je aj jeho výrazné sprísnenie až na hranicu 25 percent. Situáciu ešte viac vyhrotili vyjadrenia amerického prezidenta týkajúce sa Grónska, ktoré označil za strategické územie, o ktoré by mali Spojené štáty usilovať. Tento postoj narazil na tvrdý odpor nielen v Dánsku, pod ktoré Grónsko patrí, ale aj v celej Európskej únii. Informuje DailyMail.co.uk.
Medzi krajinami, ktoré sa ocitli na zozname štátov postihnutých clami, figuruje aj Spojené kráľovstvo. Práve to dostalo britského premiéra Keira Starmera pod silný politický tlak. Časť verejnosti aj niektorí poslanci otvorene volajú po tom, aby Londýn prehodnotil, či je vhodné vyslať kráľa na oficiálnu návštevu do krajiny, ktorá uplatňuje ekonomický nátlak voči svojim spojencom.
Situácia je o to citlivejšia, že Donald Trump sa dlhodobo netají obdivom ku kráľovskej rodine. Počas minuloročnej návštevy Spojeného kráľovstva mu bola venovaná mimoriadna pozornosť, ceremónie prebehli v okázalom duchu a britská diplomacia vtedy stavila na osobnú rovinu vzťahov. Aj vďaka tomu sa podarilo dočasne zmierniť niektoré napätia. Dnes však tieto gestá prestávajú stačiť.
Kým kráľovská návšteva mala byť symbolom stability, aktuálne sa stáva potenciálnym problémom.
Premiér Starmer stojí pred dilemou, či zachovať diplomatickú kontinuitu, alebo vyslať jasný politický signál, že Spojené kráľovstvo odmieta kroky, ktoré považuje za neprijateľné. Do USA má navyše v rovnakom období cestovať aj princ z Walesu, čo by návšteve dodalo ešte silnejší monarchický rozmer.
Trumpove kroky vyvolali ostré reakcie naprieč politickým spektrom v Európe. Viacerí západní lídri otvorene hovorili o tom, že takýto spôsob presadzovania zahraničnej politiky narúša základné princípy spojenectva. Podpora územnej integrity Grónska bola označená za nevyjednateľnú a zásahy do suverenity spojencov za neprípustné. Londýn zároveň zdôraznil, že bezpečnosť Arktídy je otázkou kolektívnej obrany v rámci NATO a nemala by sa stať predmetom jednostranných rozhodnutí.
Do diskusie vstúpili aj ekonómovia, ktorí upozorňujú, že nové clá môžu britskú ekonomiku opäť priblížiť k recesii. Obavy rastú aj na úrovni Európskeho parlamentu, kde sa čoraz častejšie hovorí o hrozbe rozsiahlej globálnej obchodnej vojny. Starmer v reakcii na vývoj situácie predniesol jednu z najtvrdších kritík americkej administratívy od nástupu Trumpa do úradu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa postavil na čelo európskej reakcie a avizoval úzke konzultácie medzi členskými štátmi EÚ. Podľa Paríža nie je možné ustupovať hrozbám ani ekonomickému vydieraniu, nech už prichádzajú odkiaľkoľvek. Európa má podľa neho konať jednotne a koordinovane, ak si chce zachovať svoju suverenitu a dôveryhodnosť na svetovej scéne.
Kritické hlasy zaznievajú aj priamo zo Spojených štátov. Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton označil Trumpove vyhrážky clami voči tradičným spojencom za mimoriadne nebezpečné a potenciálne deštruktívne. Podľa neho ide o jeden z najriskantnejších momentov Trumpovej politickej kariéry.
Samotný Trump naďalej trvá na tom, že Spojené štáty Grónsko potrebujú z dôvodov národnej bezpečnosti. Argumentuje plánovaným protiraketovým obranným systémom, známejším ako Zlatý dóm, a nevylučuje ani použitie sily. Kritici však upozorňujú, že za prezidentovým záujmom sa skrýva skôr strategické a ekonomické kalkulovanie než obrana. Grónsko totiž disponuje rozsiahlymi zásobami surovín, ktoré sú pre moderný priemysel kľúčové a v Európe považované za strategicky kritické.
Nedávne rokovania amerických predstaviteľov so zástupcami Dánska a Grónska sa skončili bez výsledku. Medzitým vyšli do ulíc tisíce demonštrantov, ktorí jasne deklarovali, že ostrov nie je na predaj. Protesty zazneli nielen v Kodani, ale aj v grónskom Nuuku, kde sa z obáv o budúcnosť regiónu stala otázka identity a suverenity.
V tomto napätom kontexte sa plánovaná cesta kráľa Karola do USA mení na politickú skúšku. Rozhodnutie, či monarcha do Spojených štátov napokon vycestuje, alebo dostane stopku priamo z Downing Street, môže byť silným signálom toho, kam sa budú uberať britsko-americké vzťahy v nasledujúcich rokoch.
