Bezhotovostné platenie sa stalo bežnou súčasťou každodenného života. Kartou alebo mobilom dnes zaplatíme kávu, nákup potravín aj cestovné. Práve tento komfort však vytvoril pocit, že fyzické peniaze už vlastne nepotrebujeme.
Banky a finanční experti čoraz hlasnejšie upozorňujú, že ide o nebezpečný omyl. Moderné platby sú totiž úplne závislé od elektriny, internetu a funkčných bankových systémov. Stačí jediný výpadok a prístup k peniazom na účte sa môže zo dňa na deň stať problémom.
Skúsenosti z viacerých európskych miest ukazujú, že pri rozsiahlych poruchách infraštruktúry sa digitálna ekonomika zastaví okamžite. Keď nefungujú terminály, bankomaty ani online spojenie s bankou, peniaze na účte existujú len „na papieri“. V takých chvíľach majú výhodu tí, ktorí majú pri sebe hotovosť. Aj preto banky hovoria o hotovosti ako o poistke, nie ako o prežitku minulosti.
Keď technológie zlyhajú, rozhoduje hotovosť
Výpadky elektriny, ktoré v posledných rokoch zasiahli veľké mestá vo Francúzsku, Česku či Španielsku, odhalili zraniteľnosť moderného spôsobu platenia. Obchody zostali otvorené, no nakupovať mohli len zákazníci s bankovkami v peňaženke. Niekoľkominútová porucha stačila na to, aby sa bežný nákup zmenil na stresovú situáciu. Práve tieto udalosti spustili širšiu diskusiu medzi bankami a centrálnymi inštitúciami.
Ako písal techbyte.sk, v niektorých krajinách už preto prišli aj konkrétne odporúčania, koľko peňazí by mali mať domácnosti odložených pre prípad krízy. Nejde len o blackouty, ale aj o kybernetické útoky či geopolitické napätie, ktoré môžu narušiť bankové systémy.
Prečo mať vždy prístupnú aj hotovosť?
- hotovosť umožňuje zaplatiť aj bez elektriny a internetu
- pri výpadkoch nefungujú terminály ani bankomaty
- malé bankovky sú praktickejšie než vysoké nominály
- rezerva má slúžiť na základné potreby, nie na investovanie
Koľko hotovosti dáva zmysel a prečo ju brať vážne
Hoci na Slovensku zatiaľ neexistuje oficiálne odporúčanie centrálnej banky, inšpirácia zo zahraničia je jasná. Holandské autority hovoria o sume, ktorá dokáže pokryť týždeň bežného fungovania domácnosti, švédske odporúčania sú o niečo nižšie, no princíp je rovnaký – byť pripravený. Bezpečnostní odborníci upozorňujú, že pri dlhodobejších problémoch by mala rezerva postačovať aj na viac než pár dní.
Dôležitý nie je len objem peňazí, ale aj ich forma. V krízových situáciách sa odporúča mať hotovosť rozdelenú do menších bankoviek, aby bolo možné zaplatiť aj v obchodoch s obmedzenými možnosťami vydávania. Slovenské orgány krízového riadenia zároveň pripomínajú význam evakuačnej batožiny, kde má hotovosť svoje pevné miesto popri vode, potravinách a liekoch.
Držanie hotovosti doma síce neochráni peniaze pred infláciou, no jej úloha je iná. Má byť rýchlo dostupnou rezervou v čase, keď technológie zlyhajú a digitálne riešenia prestanú fungovať. V nestabilnom svete ide o praktický a rozumný krok, ktorý môže rozhodnúť o tom, či si dokážete zabezpečiť základné potreby v nečakaných situáciách.
