„Žijú z dávok.“ Konštatovanie, ktoré sa na Slovensku opakuje už roky. Väčšina ľudí si ho spája s chudobnými ľuďmi a najmä rómskymi komunitami. Takmer vždy, keď sa zhorší životná úroveň majoritného obyvateľstva, stáva sa táto veta v politických debatách aj na sociálnych sieťach skratkovitým opisom sociálneho systému. Zakladá sa táto pre mnohých “zaručená pravda” na reálnych faktoch?
So zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou obyvateľov takmer vždy zosilnie verejná debata o tom, kto a ako najviac benefituje zo sociálneho systému. Väčšina ľudí sa okamžite zameria na skupinu chudobných a neprispôsobivých spoluobčanov. To, že zo sociálneho systému najviac dostávajú chudobní a Rómovia, je podľa ekonóma Viliama Páleníka o mýtus, ktorý nemá oporu v reálnych číslach.
„Keď ľudia hovoria o sociálnom systéme, väčšinou majú na mysli dávky pre nezamestnaných. Zabúdajú však, že jeho najväčšou časťou sú dôchodky a zdravotníctvo,“ upozornil vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV a prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník.
V rozhovore pre Roma TV Páleník vyčíslil, že na dôchodky ide zo štátneho rozpočtu ročne viac ako desať miliárd eur. Približne rovnaká suma putuje do zdravotníctva. Celá oblasť dávok v hmotnej núdzi predstavuje len asi dvesto miliónov eur, čo je len asi pol percenta všetkých verejných výdavkov Slovenska. Ak by niekto chcel na týchto dávkach ušetriť, štát by to finančne takmer vôbec nepocítil.
„Hovoriť o tom, že sociálne dávky rozkladajú verejné financie, je jednoducho nepravdivé,” vysvetlil Páleník.
Dávky najviac poberajú jednotlivci
Druhým veľmi častým a rozšíreným mýtom je predstava, že dávky väčšinou poberajú mnohodetné rómske rodiny. Čísla však aj pri tomto tvrdení ukazujú iný obraz. Rodiny so štyrmi a viac deťmi tvoria menej ako desať percent všetkých príjemcov dávok v hmotnej núdzi. Viac než polovicu týchto dávok poberajú jednotlivci.
„Štatistiky etnicitu nesledujú. Neexistuje žiadny oficiálny dôkaz, že by dávky zneužívala konkrétna skupina obyvateľstva,“ zdôraznil odborník z Ekonomického ústavu SAV Viliam Páleník.
Výšky jednotlivých dávok sú nízke. Jednotlivec dostáva mesačne približne sto eur. Bežná rodina okolo tristo eur a k tomu príspevok na bývanie. Pre rodinu so štyrmi deťmi to vyjde približne na päťsto eur mesačne.
„To sú sumy, ktoré sotva pokryjú základné životné potreby. Rozhodne nejde o pohodlný život,“ zhodnotil oblasť dávok Páleník.
Poberanie dávok sa neoplatí
V súčasnosti podľa Páleníka neobstojí ani argument, že ľudia nepracujú, lebo sa im viac oplatí poberať dávky. Pripomína, že ekonomické nastavenie zvýhodňuje prácu pred neaktivitou. Ak ľudia prácu nemajú, dôvodom nie sú dávky, ale nedostatok pracovných miest, nízke vzdelanie, zlé bývanie a regionálne rozdiely. Najnovšie štát spustil projekt “Práca namiesto dávok,” ktorý možnosti zneužívať systém dávok ešte viac zužuje.
Otázkou preto ostáva, prečo mýtus o masovom zneužívaní sociálneho systému tak dlho vydržal. Viliam Páleník si myslí, že ide o politicky výhodnú tému, ktorá sa opakuje dovtedy, kým ju časť verejnosti nezačne považovať za pravdu.
„Opakovaná lož sa časom stáva pravdou. K tomu sa pridávajú predsudky, ktoré sú v spoločnosti stále prítomné,“ uzavrel Páleník.
Pozitívnu úlohu pri búraní predsudkov by mali aktívne zohrávať aj rómski politici. “Videli sme napríklad pána Polláka staršieho, ale aj Polláka mladšieho. Myslím si, že obaja urobili celkom slušnú politickú kariéru a možno sa im podarilo aj niečo presadiť práve pre rómsku komunitu. To je práve sila rómskeho politika. Ak nezakladá malú marginálnu, nevýznamnú politickú stranu, ale naopak, je súčasťou nejakej väčšej skupiny, tak to má oveľa väčší význam. A ešte pozitívnejšie je, keď dokáže presvedčiť aj svojho straníckeho predsedu, že je skutočne veľmi dôležité robiť práve v tejto oblasti – teda v oblasti integrácie Rómov, predovšetkým tých, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, do spoločnosti a riešiť chudobu v týchto obydliach,” myslí si politológ Radoslav Štefančík.
Ak sa vrátime k dávkam, ich znižovanie alebo tvrdšie podmieňovanie by podľa odborníkov situáciu nevyriešilo. Štát by ušetril len niekoľko desiatok miliónov eur, ale dôsledkom by bol nárast chudoby, napätia a drobnej kriminality.
„Sociálny systém nie je problém. Je poslednou záchrannou sieťou. Skutočným problémom je chudoba a nedostatok príležitostí,“ uzavrel v rozhovore Páleník.
Skutočné riešenie preto vidí v investíciách do vzdelávania, bývania a do aktívnej politiky trhu práce.
