Lídri členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok večer zídu na mimoriadnom summite v Bruseli. Chystá sa tam aj slovenský premiér Robert Fico. Pôvodne mal byť summit reakciou na clá, ktoré chcel uvaliť na niektoré štáty EÚ americký prezident Donald Trump kvôli sporu o Grónsko. Tie v stredu stiahol, pretože s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem pripravujú o Grónsku dohodu, ktorá by mala spor vyriešiť.
Dohoda o Grónsku, o ktorej vo švajčiarskom Davose diskutovali prezident USA Trump a šéf NATO Rutte, by mala potvrdzovať suverenitu Dánska nad týmto ostrovom, uviedol portál Axios. Trump v stredu oznámil, že s Ruttem vytvorili rámec tejto dohody týkajúcej sa Grónska a celého arktického regiónu. Riešenie bude podľa jeho vlastných slov prínosné pre USA a všetky členské krajiny NATO. Oznámil tiež, že neuvalí clá na niektoré európske štáty, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. februára.
Neskôr novinárom v Davose povedal, že dohoda bude platiť „navždy“ a označil ju „za fantastickú“ pre Spojené štáty. Na otázku, či USA získajú suverenitu nad Grónskom, Trump zaváhal a odpovedal: „Je to najlepšia dlhodobá dohoda a myslím, že všetkých postaví do naozaj dobrej pozície, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, nerasty a všetko ostatné.“
Podľa zdrojov portálu Axios rámec dohody ráta s úpravou zmluvy o obrane Grónska medzi USA a Dánskom z roku 1951, ktorá Washingtonu umožňuje vybudovať na ostrove vojenské základne a vytvoriť „obranné oblasti“, ak by to NATO považovalo za potrebné. Počíta tiež s úsilím o zvýšenie bezpečnosti v Grónsku a aktivitami NATO v Arktíde, ako aj činnosťou súvisiacou s nerastnými surovinami. Návrh obsahuje aj formuláciu o umiestnení Trumpovho systému protivzdušnej obrany „Zlatá kupola“ na ostrove a boji proti „škodlivému vonkajšiemu vplyvu“ zo strany Ruska a Číny.
Spojenci si vydýchli
Európski spojenci si po Trumpovom prejave v súvislosti s Grónskom „vydýchli“, možnú dohodu však verejne málo komentovali. Holandský premiér Dick Schoof písal len o pozitívnom smerovaní, talianska premiérka Giorgia Meloni o nevyhnutnosti pokračovať v dialógu, kanadský premiér Mark Carney o spokojnosti. Francúzsky prezident Macron i nemecký kancelár Merz zostali ticho. Dánsky minister zahraničných vecí Rasmussen Trumpove posledné vyjadrenia o Grónsku označil za pozitívne signály. „Deň sa končí lepšie, ako sa začal,“ uviedol.
Navrhovaná dohoda je v súlade s návrhom Dánska, ktoré trvá na zachovaní svojej suverenity nad Grónskom, avšak nebráni sa posilneniu vojenskej prítomnosti USA na ostrove. Predstavitelia NATO zvažujú možnosť čiastočného prevodu dánskej kontroly nad časťami ostrova na USA s cieľom zriadiť americké vojenské základne. Mohlo by to vraj pripomínať model britských základní na Cypre. „Ak táto dohoda prejde, a prezident Trump veľmi dúfa, že áno, USA navždy dosiahnu všetky svoje strategické ciele v súvislosti s Grónskom, a to za veľmi nízku cenu,“ uviedol zdroj.
Európski lídri na štvrtkom mimoriadnom samite EÚ plánovali žiadať od Európskej komisie, aby pripravila svoju najsilnejšiu obchodnú zbraň proti USA zvanú bazuka, ak Trump neupustí od svojich hrozieb týkajúcich sa Grónska. Trump zmiernil colnú politiku voči Európe v súvislosti s Grónskom najmä preto, že „konečne čelil opozícii“ zo strany Európanov, zvnútra svojej vlastnej Republikánskej strany a zo strany trhov. Európsky parlament v čase Trumpovho vystúpenia vo Švajčiarsku pozastavil schvaľovanie kľúčovej obchodnej dohody s USA, ktorá bola dohodnutá v júli.
Predsedu Európskej rady António Costa avizoval zvolanie mimoriadneho summitu už v nedeľu. „Vzhľadom na význam nedávnych udalostí a s cieľom ďalšej koordinácie som sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadne zasadnutie Európskej rady,“ uviedol Costa vo vyhlásení po svojich konzultáciách s predstaviteľmi členských štátov o najnovšom napätí v súvislosti s Grónskom.
Lídri budú rokovať o zhode EÚ na princípoch medzinárodného práva, územnej celistvosti a národnej suverenity, podpore Dánska a Grónska a na spoločnom transatlantickom záujme o mier a bezpečnosť v Arktíde, najmä prostredníctvom spolupráce v rámci NATO. EÚ je podľa neho pripravená brániť sa proti akejkoľvek forme nátlaku a zároveň je pripravená „pokračovať v konštruktívnej spolupráci s USA vo všetkých otázkach spoločného záujmu“.
