Očakávania hovoria o veľmi pomalom raste ekonomiky, ktorý sa má pohybovať len na úrovni zlomku percenta. To v praxi znamená, že bežné rodiny nepocítia výrazné zlepšenie životnej úrovne. Mzdy majú rásť len tempom inflácie, takže peniaze navyše v peňaženkách nepribudnú. Zároveň sa počíta s rastom cien približne o 3,2 %, čo sa odrazí najmä na výdavkoch za potraviny, energie či služby.
Situáciu komplikuje aj nepriaznivý vývoj na trhu práce. Odborníci očakávajú vyšší počet nezamestnaných, čo zvyšuje neistotu najmä pre rodiny odkázané na jeden príjem. V takomto prostredí sa finančná stabilita čoraz viac stáva osobnou zodpovednosťou každej domácnosti. Ak príjmy nerastú rýchlejšie než ceny, jediným riešením je lepšie hospodárenie s peniazmi a vytváranie rezervy na nečakané situácie.
Prečo je pohotovostná rezerva nevyhnutnosťou?
Prieskumy ukazujú, že takmer tretina ľudí na Slovensku nemá odložené žiadne peniaze bokom. To znamená, že aj relatívne malý nečakaný výdavok, ako pokazený spotrebič či výpadok príjmu, môže viesť k zadlženiu. Odborníci preto odporúčajú začať s budovaním tzv. pohotovostnej rezervy čo najskôr.
ako uvádza sita.sk, ako rozumný prvý cieľ sa uvádza suma 1000 eur. Táto čiastka dokáže výrazne znížiť riziko, že rodina bude musieť siahnuť po úvere alebo pôžičke. Dôležité je, že takáto rezerva nemusí vzniknúť len zo sporenia z výplaty.
Pomôcť môžu aj dočasné riešenia, ktoré urýchlia jej vytvorenie:
- predaj nepotrebných vecí z domácnosti,
- krátkodobá brigáda alebo nadčasy,
- dôslednejšia kontrola bežných výdavkov,
- presmerovanie peňazí z impulzívnych nákupov na úspory.
Už samotný proces vytvárania rezervy vedie k lepšiemu prehľadu o rodinných financiách a k uvedomenejším rozhodnutiam.
Od prvej tisícky k finančnému vankúšu
Po dosiahnutí základnej rezervy by domácnosti mali pokračovať v systematickom sporení. Odporúčaná výška finančného vankúša predstavuje tri až šesť mesačných výdavkov. Takáto suma dokáže pokryť dlhšie obdobie bez príjmu alebo viacero nečakaných udalostí po sebe. Práve tento stupeň zabezpečenia však chýba veľkej časti populácie, najmä ľuďom s nižším príjmom a v strednom veku.
Slovenské domácnosti navyše patria medzi tie s najnižším disponibilným príjmom a slabou mierou úspor v rámci Európskej únie. Paradoxom je, že obrovské množstvo peňazí leží na bežných účtoch bez takmer akéhokoľvek zhodnotenia. Skúsenosť s investovaním má pritom len menšia časť populácie. Aj preto odborníci pripomínajú, že popri sporení je dôležité uvažovať aj o dlhodobejšom zhodnocovaní financií, aby peniaze nestrácali hodnotu vplyvom inflácie.
