Arktída sa mení rýchlejšie než ktorýkoľvek iný región planéty – klimaticky, geopoliticky aj ekonomicky. Topenie ľadu otvára nové námorné trasy, sprístupňuje suroviny a zároveň prehlbuje napätie medzi svetovými mocnosťami. Rusko, Spojené štáty aj Čína dnes vnímajú sever planéty ako strategický priestor, ktorý môže rozhodovať o bezpečnosti aj globálnom obchode.
Ešte pred niekoľkými desaťročiami bola Arktída vnímaná najmä ako nehostinná, izolovaná oblasť na okraji svetového diania. Dnes sa však dostáva do centra pozornosti veľmocí.
Zmena klímy dramaticky pretvára región, ktorý sa otepľuje približne štyrikrát rýchlejšie než zvyšok sveta. To, čo vedci označujú za environmentálnu hrozbu, vnímajú štáty a korporácie zároveň ako príležitosť – a práve tento rozpor stojí v jadre nového arktického súperenia.
Hoci Arktída tvorí len zlomok globálnej ekonomiky – približne 0,4 percenta podľa Arktickej rady – jej význam rýchlo rastie, uviedlo CNN. Ústup morského ľadu postupne sprístupňuje oblasti, ktoré boli donedávna prakticky nedosiahnuteľné. To sa týka nielen ťažby surovín, ale aj lodnej dopravy, ktorá môže zásadne skrátiť obchodné trasy medzi Európou a Áziou.
Vedci zároveň upozorňujú, že ide o mimoriadne krehký ekosystém. Rozšírenie ťažby a intenzívnej dopravy v oblasti, kde infraštruktúra prakticky neexistuje, predstavuje vysoké riziko ekologických havárií s globálnymi dôsledkami.
Nové námorné trasy menia globálny obchod
Najvýznamnejšou zmenou posledných rokov je sprístupňovanie arktických lodných trás. Severovýchodná morská cesta pozdĺž ruského pobrežia umožňuje skrátiť plavbu medzi Áziou a Európou na približne dva týždne – teda na polovicu času oproti tradičnej trase cez Suezský prieplav.
Zatiaľ čo v minulosti bola táto cesta využívaná len sporadicky, dnes počet plavieb rastie. Rusko ju po roku 2022 začalo intenzívnejšie využívať najmä na export ropy a plynu do Číny po tom, ako stratilo časť európskych odberateľov v dôsledku sankcií.
Podobný vývoj sleduje aj Severozápadný priechod popri severnom pobreží Severnej Ameriky. Počet lodí, ktoré ním preplávajú, sa za posledné dve desaťročia násobne zvýšil. Do budúcnosti sa dokonca uvažuje aj o centrálnej trase priamo cez severný pól, čo by však znamenalo extrémny úbytok ľadu s katastrofálnymi klimatickými následkami.
Topiaci sa ľad môže sprístupniť aj rozsiahle ložiská nerastných surovín. Mimoriadnu pozornosť púta Grónsko, kde sa podľa geologických prieskumov nachádzajú zásoby uhlia, medi, zlata, zinku či vzácnych zemín, kľúčových pre moderné technológie.
Realita je však oveľa komplikovanejšia. Väčšina ložísk sa nachádza v extrémne odľahlých oblastiach za severným polárnym kruhom, pod masívnou ľadovou pokrývkou a v prostredí s dlhými obdobiami tmy. Odborníci upozorňujú, že ťažba by bola technicky náročná, extrémne drahá a environmentálne riziková.
Rusko ako dominantná sila regiónu
Z geopolitického hľadiska má v Arktíde najvýraznejšie postavenie Rusko. Kontroluje približne polovicu územia aj výhradnej ekonomickej zóny severne od polárneho kruhu. Väčšina obyvateľov Arktídy žije práve na ruskom území a Moskva ovláda približne dve tretiny regionálneho HDP.
Toto postavenie si Rusko systematicky upevňuje už desaťročia. V regióne vybudovalo desiatky vojenských základní a stovky menších obranných objektov, čím si vytvorilo rozsiahlu infraštruktúru, ktorú iné arktické štáty len ťažko dobiehajú.
Arktída sa postupne mení aj na vojenské strategické územie. Rusko výrazne investovalo do modernizácie jadrových ponoriek, radarových systémov, dronov a raketových kapacít, ktoré tvoria chrbticu jeho severnej obrany.
Hoci odborníci upozorňujú, že Rusko zatiaľ nedosahuje celkové vojenské schopnosti NATO, rozsah a tempo jeho aktivít vyvolávajú obavy. Po vstupe Fínska a Švédska do Aliancie sa región fakticky rozdelil na dve mocenské sféry – ruskú a aliančnú.
Po skončení studenej vojny sa Arktída istý čas javila ako priestor možnej spolupráce. Založenie Arktickej rady v roku 1996 malo podporiť dialóg v oblastiach ochrany prírody, klímy či práv pôvodných obyvateľov.
Bezpečnostná spolupráca sa však po anexii Krymu v roku 2014 a najmä po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 prakticky rozpadla. Väčšina spoločných projektov bola pozastavená a vzťahy medzi Moskvou a Západom sa dostali na najhoršiu úroveň za posledné desaťročia.
Spojené štáty a Grónsko
Zvýšený záujem o Arktídu otvorene prejavujú aj Spojené štáty. Prezident Donald Trump opakovane tvrdil, že USA Grónsko „potrebujú“ z bezpečnostných dôvodov. Argumentoval pritom rastúcimi ambíciami Ruska a Číny a spochybňoval schopnosť Dánska ostrov dostatočne chrániť.
Podľa bývalých predstaviteľov americkej administratívy však nejde len o bezpečnosť. V hre sú aj strategické suroviny a prírodné bohatstvo, ktoré by mohlo byť v budúcnosti kľúčové pre technologickú a energetickú dominanciu.
Čína – tichý, no ambiciózny hráč
Hoci Čína nemá v Arktíde priame územie, jej záujem je čoraz viditeľnejší. Peking sa v roku 2018 označil za „takmer arktický štát“ a predstavil víziu tzv. polárnej hodvábnej cesty.
Spolupráca s Ruskom sa prehĺbila aj na vojenskej úrovni, vrátane spoločných hliadok v arktických vodách. Tento vývoj zvyšuje obavy, že región sa stane ďalším ohniskom globálneho súperenia veľmocí.
Arktída dnes stojí na križovatke. Na jednej strane predstavuje obrovský ekonomický a strategický potenciál, na druhej strane je jedným z najzraniteľnejších miest planéty. Každý ďalší krok smerom k jej intenzívnemu využívaniu môže urýchliť klimatické zmeny, ktoré už dnes ovplyvňujú celý svet.
