Príspevok na bývanie je jednou z kľúčových dávok, ktorými štát pomáha ľuďom zvládať vysoké náklady spojené s bývaním. V roku 2026 ide o výraznú finančnú podporu, ktorá môže citeľne ovplyvniť rodinný rozpočet, najmä v čase rastúcich cien energií a bývania.
Táto dávka sa vypláca pravidelne každý mesiac a je určená osobám a rodinám, ktorým bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Jej cieľom nie je pokryť všetky výdavky, ale zmierniť tlak na domácnosti, ktoré by inak mali problém udržať si stabilné bývanie.
Výška príspevku sa neodvíja od konkrétnej sumy nájomného či účtov za energie, ale od počtu členov domácnosti. Štát tak zohľadňuje fakt, že viacčlenné domácnosti majú spravidla vyššie výdavky než jednotlivci. Práve v roku 2026 môže príspevok na bývanie dosiahnuť historicky jednu z najvyšších úrovní, a to až 308,40 eura mesačne.
Výška príspevku a rozhodujúce sumy v roku 2026
Suma, ktorú môže domácnosť získať, závisí výlučne od počtu osôb, ktoré tvoria jednu domácnosť s nárokom na pomoc v hmotnej núdzi. Rovnaké pravidlá platia pri bývaní vo vlastnej nehnuteľnosti aj pri nájme bytu či rodinného domu, pokiaľ ide o jednu spoločnú domácnosť. V praxi to znamená, že štát nerozlišuje medzi vlastníkom a nájomcom, ale sústreďuje sa na reálne bývanie a splnenie zákonných podmienok.
Sumy príspevku na bývanie sú v roku 2026 nasledovné:
- príspevok na bývanie pre jednotlivca: 100,60 eura mesačne
- príspevok na bývanie pre dvojčlennú domácnosť: 170,80 eura mesačne
- príspevok na bývanie pre trojčlennú domácnosť: 216,70 eura mesačne
- príspevok na bývanie pre štvorčlennú domácnosť: 262,70 eura mesačne
- príspevok na bývanie pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi: 308,40 eura mesačne
Tieto sumy platia aj v prípade, že ide o nájomné bývanie a všetci nájomcovia tvoria jednu domácnosť s priznanou pomocou v hmotnej núdzi. Príspevok sa vždy viaže na konkrétny byt, dom alebo obytnú miestnosť, v ktorej domácnosť býva.
Na aké bývanie sa príspevok vzťahuje a aké platia obmedzenia?
Príspevok na bývanie nie je určený len pre ľudí žijúcich v klasickom nájomnom byte. Nárok môže vzniknúť aj vtedy, ak osoba vlastní alebo spoluvlastní byt či rodinný dom a skutočne v ňom býva. Rovnako sa počíta s bývaním v rôznych zariadeniach určených na trvalé bývanie, ako sú zariadenia sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov či špecializované zariadenia s celoročnou pobytovou formou. Príspevok možno priznať aj pri bývaní v útulku, zariadení núdzového bývania alebo v dome na polceste.
Dôležitým pravidlom je, že príspevok na bývanie sa v jednom byte, rodinnom dome alebo obytnej miestnosti prizná len raz. To platí bez ohľadu na to, koľko domácností daný priestor užíva. Ak teda v jednom byte býva viac rodín, štát vyplatí len jednu dávku na celé bývanie.
Špecifickou situáciou je bývanie na základe vecného bremena, napríklad pri práve doživotného užívania nehnuteľnosti.
V takom prípade úrad nevyžaduje dokladovanie úhrad za služby spojené s bývaním, čo môže výrazne uľahčiť preukazovanie nároku. Príspevok na bývanie zároveň nepodlieha automatickému priznaniu na neurčito, keďže po 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch úrad opätovne posudzuje splnenie všetkých podmienok nároku.
