Predstavy o tom, že planéta nemá guľatý tvar, že pristátie ľudí na Mesiaci bolo zinscenované alebo že štátne inštitúcie tajne skrývajú mimozemské technológie, už dávno nepatria len na okraj spoločnosti. Konšpiračné teórie sa stali bežnou súčasťou verejných diskusií aj online priestoru. Najnovší výskum austrálskych psychológov naznačuje, že ich prijímanie môže súvisieť s konkrétnym typom osobnosti, najmä s narcistickými črtami.
Vedci sa dlhodobo snažia pochopiť, prečo niektorí ľudia ľahšie podliehajú neovereným a často nelogickým vysvetleniam významných udalostí. Aktuálna štúdia, na ktorej sa zúčastnilo viac než šesťsto dospelých, ukázala, že osoby s výraznejším narcizmom majú podstatne vyššiu tendenciu veriť konšpiráciám, uvádza The Conversation.
Zároveň majú väčší problém rozlišovať medzi pravdivými informáciami a dezinformáciami, a to bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem či politické postoje. Výsledky tak spochybňujú predstavu, že vyššie vzdelanie automaticky chráni pred uveriteľnosťou nepravdivým tvrdeniam.
Výskumníci zatiaľ nepoznajú presný mechanizmus, ktorý tento vzťah vysvetľuje. Predpokladajú však, že zohráva úlohu túžba po výnimočnosti, potreba cítiť sa nadradene a presvedčenie, že človek má prístup k informáciám, ktoré sú ostatným skryté. Konšpiračné naratívy totiž často poskytujú pocit exkluzívneho poznania a istoty v období neistoty.
Vedúci autor štúdie z Univerzity v Adelaide upozorňuje, že aj keď vzdelanie rozvíja kritické myslenie, ľudia majú sklon uvažovať spôsobom, ktorý potvrdzuje ich vlastné presvedčenia a emócie.
Prepojenia s narcizmom
V rámci výskumu účastníci najskôr vyjadrovali mieru viery v známe konšpiračné tvrdenia, napríklad o atentáte na prezidenta Kennedyho. Následne mali posúdiť pravdivosť skutočných a vymyslených spravodajských titulkov. Ukázalo sa, že osoby s vyšším skóre narcizmu častejšie považovali falošné informácie za dôveryhodné a prikláňali sa ku konšpiračným vysvetleniam.
Zaujímavým zistením je aj to, že narcistické črty bývajú často spojené s vnútornou neistotou a nízkym sebahodnotením. Prehnaná sebadôvera tak môže slúžiť skôr ako ochranný mechanizmus než ako odraz skutočnej istoty. Odborníci zároveň upozorňujú, že zmena takýchto osobnostných rysov je veľmi náročná, najmä ak človek nemá vnútornú motiváciu pracovať na sebe.
Autori štúdie publikovanej v odbornom časopise Peronality and Individual Differences zdôrazňujú, že na úplné pochopenie vzťahu medzi narcizmom, potrebou výnimočnosti, hľadaním jednoznačných odpovedí a sklonom ku konšpiračnému mysleniu bude potrebný ďalší výskum. Už teraz je však zrejmé, že náchylnosť veriť konšpiráciám sa netýka len ľudí s nízkym vzdelaním, ale aj tých, ktorí sú presvedčení o svojej intelektuálnej nadradenosti a o tom, že vidia pravdu tam, kde ju ostatní údajne prehliadajú.
