Neuveríte, čo vám váš pes povie, keď mu dáte do labiek špeciálne tlačidlá. Fascinujúce videá psov, ktorí pomocou zvukových dosiek zdanlivo komunikujú so svojimi majiteľmi, zaplavili internet a vyvolali vlnu úžasu aj skepticizmu.
Kým milióny divákov veria, že štvornohí miláčikovia skutočne ovládajú ľudskú reč, vedecká obec sa na tento fenomén pozrela oveľa kritickejšie. Najnovší výskum však odkrýva prekvapivé zistenia, ktoré naznačujú, že za psím „rečnením“ sa môže skrývať niečo viac než len snaha o získanie maškrty. Píše o tom aj portál CBC.
Všetko to začalo Stellou, ktorú mnohí označujú za prvého hovoriaceho psa na svete. Jej majiteľka zverejnila zábery, na ktorých si sučka pýta prechádzku, sťažuje sa na bolesť labky alebo dokonca vyjadruje emócie pomocou série tlačidiel s nahratými slovami.
Tento fenomén okamžite zaujal Federica Rossana, profesora z Kalifornskej univerzity v San Diegu. Rossano sa pôvodne na celú vec pozeral s veľkou nedôverou a predpokladal, že ide o zinscenované klipy. „Ako môžeme vedieť, že sa to naozaj deje a nejde len o napovedanie – že majiteľ psa jednoducho nevytrénoval a potom nenahral klip, aby ho mohol ukázať?“ zamýšľal sa vedec vo svojich počiatočných úvahách.
Zvedavosť mu však nedala spať. Rossano sa rozhodol spustiť doteraz najrozsiahlejšiu štúdiu v tejto oblasti, do ktorej zapojil približne 10 000 domácich miláčikov z takmer 50 krajín sveta. Cieľom bolo zistiť, či psy tlačidlá stláčajú náhodne, alebo či medzi zvukom a výslednou akciou chápu logickú súvislosť. Po dvoch rokoch analýzy miliónov interakcií vedci prišli na to, že o náhodu nejde. Niektoré pojmy sa v psom repertoári opakovali výrazne častejšie než iné. Dominovali slová ako „vonku“, „hraj sa“, „jedlo“ či „voda“. Rossano vysvetlil, že štvornohí študenti používajú výrazy, ktoré pre nich majú v ich každodennom živote jasný význam.
Čo sa stane, keď pes požiada o pomoc v neriešiteľnej situácii?
Kritici podobných pokusov často argumentujú, že zvieratá si len vytvárajú jednoduché asociácie. Zoolog Arik Kershenbaum z Cambridgeskej univerzity upozornil na riziko, že pes môže vnímať tlačidlo len ako nástroj na manipuláciu s človekom bez toho, aby rozumel obsahu slova. „Zviera by sa mohlo naučiť, že stlačenie tlačidla ‚smutný‘ mu prinesie pozornosť. A keď sa to raz naučia, môžu s týmito rôznymi konceptmi manipulovať celkom zložitými spôsobmi bez toho, aby chápali, že za tým je nejaký sémantický význam,“ vysvetlil Kershenbaum.
Vedci sa preto rozhodli pre experiment s beagleom menom Parker. Postavili ho pred neriešiteľnú úlohu – dostať maškrtu z pevne uzavretej nádoby. Sledovali, či v neznámej situácii použije tlačidlo „pomoc“, aby privolal majiteľa. Experiment ukázal, že Parker dokázal tento abstraktnejší koncept použiť cielene práve vo chvíli, keď jeho vlastné sily zlyhali. Rossana tento posun v chápaní mimoriadne nadchol, hoci si uvedomuje, že sú stále len na začiatku dlhej cesty.
Slová, ktoré psy spájajú do viet, prepisujú dejiny biológie
Fascinujúcim aspektom výskumu je takzvaná produktivita, čo je v lingvistike schopnosť kombinovať obmedzený počet slov na vyjadrenie nekonečného množstva myšlienok. Rossano momentálne sleduje takmer 800 psov, ktorí dokážu spájať viacero tlačidiel za sebou. Napríklad spomínaná Stella má na svojej doske až 48 slov a pravidelne ich kombinuje do krátkych výpovedí. Keď sa jej napríklad pokazilo tlačidlo „pláž“, našla iné spôsoby a slová, ktorými opísala, kam chce ísť.
Výskumníci videli zvieratá skladať dva či tri pojmy spôsobom, ktorý pripomínal tvorbu viet. Rossano priznáva, že za tento odvážny výskum si vyslúžil aj posmech kolegov, no odhodlanie zbierať dáta ho neopúšťa. „Toto je dôvod, prečo robím tento výskum, hoci mi ľudia hovorili, že môžem prísť o prácu,“ priznal vedec. Podľa neho je nevyhnutné pokračovať v pozorovaniach ďalšie roky, aby sme s určitosťou vedeli povedať, či nás naši najlepší priatelia skutočne „počúvajú“ alebo len dokonale hrajú hru na ľudskú komunikáciu.
