Vedecký svet doteraz veril, že za masívnym šírením chorôb ako syfilis stálo až sťahovanie ľudí do miest a prechod na poľnohospodárstvo. Najnovší nález z Kolumbie však túto teóriu rozmetal na prach.
Analýza genómu baktérie Treponema pallidum, ktorú vedci získali z 5 500 rokov starých pozostatkov, potvrdila, že tento obávaný patogén trápil ľudstvo tisícročia predtým, než vôbec niekto chytil do ruky prvý pluh. Píše o tom aj portál News Medical.
Staroveká DNA, ktorú izoloval tím pod vedením Davida Bozziho, pochádza z obdobia stredného holocénu. Tieto kosti patrili lovcom a zberačom, ktorí viedli kočovný spôsob života. Zistenia tak posúvajú známy genetický záznam syfilisu o neuveriteľných 3 000 rokov hlbšie do minulosti. Ukazuje sa, že choroba nevznikla ako vedľajší produkt preľudnených osád, ale formovala sa v malých, mobilných komunitách lovcov, ktorí boli v neustálom kontakte s divočinou.
Rodokmeň TE1-3 vyvracia staré dogmy
Genetická línia označená ako TE1-3 predstavuje doteraz neznámu vetvu syfilisu. Podľa fylogenetickej analýzy sa táto vetva oddelila od ostatných kmeňov skôr, než vznikli všetky poddruhy, ktoré poznáme dnes. Hoci sa tento staroveký kmeň výrazne líši od moderných verzií, jedna vec zostala mrazivo rovnaká. Baktéria už pred piatimi tisícročiami disponovala kompletnou výbavou genetických nástrojov pre virulenciu – teda schopnosťou vyvolať vážne ochorenie a šíriť sa v tele hostiteľa.
Zistenia Bozziho tímu zásadne menia pohľad na ekológiu patogénov. Syfilis nepotreboval poľnohospodársku revolúciu ani hustú koncentráciu obyvateľstva na to, aby sa stal smrtiacim.
Stačili mu podmienky vtedajšej spoločnosti:
- Vysoká mobilita skupín.
- Časté, no krátke interakcie medzi malými komunitami.
- Úzky kontakt s divokými zvieratami, ktorý uľahčoval prenosy.
Boj proti stigme začína pochopením dejín
Debaty o tom, či syfilis priniesol Krištof Kolumbus z Ameriky do Európy, alebo či v Starom svete už dávno prebýval, trápia historikov celé dekády. Skeletálne dôkazy bývajú vzácne a často nejednoznačné, čo doteraz bránilo definitívnemu verdiktu. Nález z Kolumbie však jasne ukazuje, že Amerika bola domovom týchto patogénov dávno pred akýmkoľvek kontaktom s Európanmi.
Tento objav má však aj hlbší, spoločenský rozmer. Molly Zuckerman a Lydia Ball v súvisiacej vedeckej perspektíve zdôrazňujú, že predefinovanie chorôb môže pomôcť pacientom v súčasnosti. Podľa nich je dôležité vidieť syfilis nie ako „trest“ alebo zlyhanie, ale ako výsledok komplexných evolučných procesov.
„Preformovanie syfilisu spolu s inými infekčnými chorobami ako produktov lokalizovaných a vysoko špecifických evolučných, ekologických a biosociálnych podmienok a globalizácie môže predstavovať rozhodujúce kroky smerom k znižovaniu stigmy a zlepšovaniu verejného zdravia,“ konštatujú autorky.
Pochopenie, že syfilis je súčasťou ľudskej skúsenosti už od praveku, môže pomôcť otvárať cestu k humánnejšiemu prístupu v medicíne. Choroba, ktorá prežila lovcov mamutov aj pád ríš, nás učí, že patogény sú fascinujúco prispôsobivé.
