Slovenský cestovný pas potvrdil svoju príslušnosť k svetovej aristokracii a v globálnom rebríčku slobody pohybu sa vyšplhal na historické maximum.
Aktuálne nám patrí piata priečka, čím sme za sebou nechali nielen susedné Česko, ale aj krajiny, akými sú Spojené štáty či Veľká Británia. Pre bežného Slováka to znamená jediné – 184 krajín sveta, od brazílskych pláží až po japonské metropoly, mu dnes otvorí brány bez zbytočného papierovania. Píše o tom aj ta3.com.
Tento skok do prvej ligy vynikne najmä pri pohľade do nedávnej minulosti. Ešte pred dvoma desaťročiami bola cesta za hranice Európy plná byrokracie. Za posledných dvadsať rokov sme však do zoznamu bezvízových krajín pridali neuveriteľných 150 nových položiek. Len za posledné dva roky si naša krajina v rebríčku polepšila o štyri miesta. O piatu pozíciu sa dnes delíme so zaujímavou spoločnosťou – Maďarskom, Portugalskom a Spojenými arabskými emirátmi.
Kedysi sme čakali vo Viedni, dnes len skenujeme letenku
Spomienky na nekonečné čakanie pred konzulátmi vystriedala technologická pohoda. Martin Hanzel, zakladateľ portálu Tour de Svet, pripomína, že sloboda, ktorú dnes považujeme za samozrejmosť, bola kedysi vykúpená časom aj peniazmi.
„V minulosti sa to muselo riešiť cez ambasádu vo Viedni a buď ste museli zasielať pas, alebo tam ísť fyzicky a potom posielať rôzne výpisy a prípadne žiadosti. V dnešnej dobe človek iba nasadne do lietadla, ide a má vybavené, takže je to najmä o uľahčení,“ vysvetľuje odborník na cestovanie.
Slováci túto novonadobudnutú voľnosť využívajú naplno a čoraz častejšie mieria do exotiky. Veľkým hitom sa v poslednom období stala Ázia, najmä vďaka zjednodušeniu vstupu do Číny či Vietnamu. Podľa Hanzela hľadajú cestovatelia počas našej zimy práve tieto teplejšie útočiská. Napríklad Thajsko či Vietnam už nie sú nedostupným luxusom.
Diplomati bojujú o Austráliu, kým iní ostávajú v izolácii
Napriek tomu, že náš pas už teraz otvára takmer všetky dôležité dvere, rezort zahraničných vecí v aktivite nepoľavuje. Cieľom slovenskej diplomacie je v najbližšom období dosiahnuť, aby sme víza nepotrebovali ani pri ceste do Austrálie, Azerbajdžanu či Alžírska. Každá takáto dohoda totiž neznamená len pohodlnejšiu dovolenku, ale aj lepšie podmienky pre medzinárodný obchod a prilákanie nových investorov.
Sila cestovného dokladu však aj priamo odzrkadľuje globálnu nerovnosť. Kým my si balíme kufre s vedomím, že svet je náš, občania na opačnom konci rebríčka čelia neviditeľným múrom. Priepasť medzi slovenským pasom a tým afganským je priam šokujúca – predstavuje presne 168 destinácií, do ktorých my môžeme ísť slobodne, kým Afganci potrebujú náročné povolenia.
