Na zasnežených svahoch Davosu zaznela tento týždeň veta, ktorá by ešte pred rokom pôsobila ako prehnaná metafora. Kanadský premiér Mark Carney tam hovoril o „roztržke vo svetovom poriadku“ a o tom, že „poriadok založený na pravidlách slabne“.
Pre európskych diplomatov, ktorí sa v rovnakom čase presúvali do Bruselu na mimoriadny summit, to nebola filozofická úvaha, ale opis ich každodennej reality. Informuje Politico.
Carney, kedysi stálica Svetového ekonomického fóra, dnes varoval elity, že vstupujú do éry, kde „silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia“. A hneď dodal: „Starý poriadok sa nevráti. Nemali by sme ho oplakávať. Nostalgia nie je stratégia.“
Jeho slová zneli v okamihu, keď sa v Európskej únii po prvý raz otvorene hovorilo o tom, že Spojené štáty už nemusia byť pilierom bezpečnosti.
Opäť tie clá
Impulzom bola sobotná správa z Washingtonu. Prezident Donald Trump oznámil, že uvalí 10-percentné clá na osem európskych krajín, ktoré odmietli jeho požiadavku na anexiu Grónska – suverénneho dánskeho územia. V Bruseli to vyvolalo okamžitú reakciu: dvadsaťsedem lídrov EÚ zrušilo program a zišlo sa na mimoriadnom zasadnutí.
Poľský premiér Donald Tusk pri príchode pomenoval podstatu problému slovami, ktoré sa medzi diplomatmi rýchlo šírili ako citát týždňa: „Dôvera bola vždy základom našich vzťahov so Spojenými štátmi. Rešpektovali sme a prijímali americké vedenie. Ale dnes v politike potrebujeme dôveru a rešpekt medzi všetkými partnermi, nie dominanciu a určite nie nátlak. Takto to v našom svete nefunguje.“
Grónsko však nebolo jedinou epizódou. Nasledovala séria krokov, ktoré európske kancelárie vnímali ako lavínu nátlaku: zrušená podpora britského premiéra pri odovzdávaní ostrovov Chagos Mauríciu, hrozba ciel na francúzske šampanské po Macronovom odmietnutí iniciatívy Rady mieru, verejné poníženie nórskeho premiéra v súvislosti s Nobelovou cenou mieru. A napokon ústup – Trump stiahol hrozby vojenskej akcie aj sankcií.
Trump nemá tajnosti
Najhlbšiu stopu však nezanechali clá ani vyhlásenia, ale zverejnené snímky z mobilného telefónu amerického prezidenta. Na sociálnych sieťach, kde ho sleduje 11,6 milióna ľudí, sa objavili správy od iných lídrov: Emmanuel Macron ponúkal usporiadať summit G7 v Paríži a pozvať Rusov na rokovania v zákulisí, generálny tajomník NATO Mark Rutte písal o „neuveriteľných“ úspechoch a dodával: „Can’t wait to see you.“
V bruselských chodbách to vyvolalo šok. Jeden zo seniorných diplomatov to zhrnul bez obalu: „Je to mimoriadne dôležité. Po tomto mu už nikto nemôže veriť. Keby ste boli akýmkoľvek lídrom, nepovedali by ste mu nič. A pritom ide o kľúčový spôsob komunikácie, lebo je rýchly a priamy. Teraz všetko pôjde cez vrstvy byrokracie.“
Európski ministri pritom sami využívajú súkromné chaty, aby koordinovali reakcie na Trumpove výstupy. „Ak nemáte dôveru, už spolu nemôžete pracovať.“
NATO na jednotke intenzívnej starostlivosti
Najvážnejšie otázky sa otvorili okolo Severoatlantickej aliancie. Dánska premiérka Mette Frederiksen už predtým varovala, že prípadná invázia do Grónska by znamenala koniec NATO. Jeden z diplomatov teraz tvrdí, že samotná hrozba dostala alianciu „na jednotku intenzívnej starostlivosti“.
Keď sa jej novinári spýtali, či ešte dokáže Washingtonu veriť, odpovedala vyhýbavo: „Dlhé roky sme so Spojenými štátmi veľmi úzko spolupracovali,“ povedala. „Ale musíme spolupracovať s rešpektom, bez vyhrážok.“
V tej istej miestnosti sa hovorilo aj o Ukrajine. Emmanuel Macron, Friedrich Merz a Keir Starmer celé mesiace presviedčali Trumpov tím, že americká vojenská prítomnosť v bezpečnostných zárukách je jedinou reálnou odstrašujúcou silou voči Moskve. Teraz si ich poradcovia kladú otázku, či by Vladimir Putin takéto sľuby vôbec bral vážne – a či by ich o rok či dva jednoducho nevyskúšal.
Svet po Davose
Carney v Davose ponúkol „stredným mocnostiam“ dilemu: buď izolácia, alebo nové siete spolupráce. Kanada si už vybrala druhú cestu a podpísala veľké partnerské dohody s Čínou. Európski diplomati tomu dali pracovný názov „post-davoský svet“.
„Keď dôvera raz zmizla, už sa nevráti,“ povedal jeden z nich. „Mám pocit, že svet sa zásadne zmenil.“
Kontinent hľadá vlastnú obranu
Na Európskej komisii teraz leží úloha, ktorú ešte pred pár rokmi považovali za akademickú: ako zabezpečiť obranu bez automatického spoliehania sa na NATO. Hovorí sa o Európskej bezpečnostnej rade s účasťou jadrovej Británie, o rýchlom rozvoji dronového priemyslu, o posilnení protivzdušnej obrany. Ale je tu ešte jedna otázka, na ktorú odpoveď zatiaľ nemáme, o čo sa Donaldovi Trumpovi jedná?
Na stole už je aj návrh 100-tisícovej stálej armády EÚ. Úradníci, zvyknutí harmonizovať technické normy, vidia príležitosť zjednotiť roztrieštené zbrojné systémy. Popri tom však rastú obavy, že po Trumpovom ústupe a možnom riešení grónskej krízy nadšenie vyprchá. V bruselských kanceláriách sa opakuje varovanie, že Európa by nemala „premrhať dobrú krízu“.
