Mnohí ľudia majú pocit, že ak nepodnikajú a sú „len“ zamestnancami, daňové priznanie sa ich netýka. V skutočnosti to tak vôbec nemusí byť.
Zamestnanec má vždy možnosť vybrať si, či si dane vyrovná prostredníctvom ročného zúčtovania u zamestnávateľa, alebo podaním vlastného daňového priznania. Práve druhá možnosť môže priniesť citeľný finančný rozdiel. Nejde o drobné sumy – v praxi môže ísť o desiatky až stovky eur, ktoré vám štát vráti na účet.
Ako uviedli peniaze.sk, výhodou daňového priznania je, že ponúka viac priestoru na uplatnenie daňových úľav a bonusov. Kým zamestnávateľ pri ročnom zúčtovaní postupuje striktne podľa dostupných údajov, daňovník má v priznaní možnosť pracovať s viacerými zákonnými nárokmi. To sa týka najmä preddavkov na daň, ktoré boli počas roka zrazené, no v konečnom výsledku ich nemusel zaplatiť v plnej výške.
Kto môže získať späť najviac?
Daňové priznanie sa obzvlášť oplatí niektorým konkrétnym skupinám zamestnancov. Typickým príkladom sú starobní alebo predčasní dôchodcovia, ktorí si počas roka privyrobili, no ich celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli zákonom stanovenú hranicu. V takom prípade môžu prostredníctvom daňového priznania získať späť všetky zaplatené preddavky na daň, čo pri ročnom zúčtovaní spravidla nie je možné.
Veľký rozdiel môže vzniknúť aj pri uplatňovaní daňového bonusu na dieťa. Ak má jeden z rodičov nízky základ dane, zamestnávateľ mu môže bonus skrátiť alebo ho vôbec nepriznať. V daňovom priznaní však existuje možnosť započítať aj základ dane druhej oprávnenej osoby, najčastejšie druhého rodiča. Správne vyplnené priznanie tak môže znamenať výrazne vyšší bonus.
Kedy sa oplatí podať si daňové priznanie ako zamestnanec:
- nízky ročný príjem pri súčasne zaplatených preddavkoch na daň
- nárok na daňový bonus na dieťa s nedostatočným základom dane
- kombinácia viacerých zamestnaní počas roka
- uplatnenie nezdaniteľných častí alebo bonusu na hypotéku
Povinnosti, doklady a dôležité termíny
Zákon pamätá aj na prípady, keď daňové priznanie nie je voľbou, ale povinnosťou. Týka sa to zamestnancov, ktorí mali okrem mzdy aj iné príjmy, napríklad z prenájmu nehnuteľnosti, zo živnosti alebo zo zahraničia. V takýchto situáciách ročné zúčtovanie nestačí a všetky príjmy musia byť priznané samostatne.
Hoci sa môže zdať, že administratíva je zložitá, v praxi ide najmä o zhromaždenie správnych dokladov. Potrebné sú potvrdenia o príjmoch od zamestnávateľov, doklady k daňovým bonusom, nezdaniteľným častiam a prípadne potvrdenia z banky pri uplatnení úrokov z hypotéky. Nie všetko však treba prikladať opakovane, ak už má daňový úrad potrebné údaje k dispozícii a nezmenili sa.
Daňové priznanie za rok 2025 je potrebné podať najneskôr do 31. marca 2026. Lehota sa dá predĺžiť, a to do konca júna, prípadne až do konca septembra pri príjmoch zo zahraničia. Ak vznikne preplatok, daňový úrad ho vyplatí do 40 dní od uplynutia lehoty na podanie priznania. Práve vtedy si mnohí zamestnanci uvedomia, že aj bez podnikania môžu získať späť peniaze, ktoré by inak zostali štátu.
