Európsky šerm sa ocitol v centre diplomatického konfliktu, ktorého výsledkom je radikálna zmena v kalendári športových podujatí na rok 2026. Estónsky Tallinn, ktorý sa dlhodobo pripravoval na hostenie Majstrovstiev Európy v dňoch 16. až 21. júna 2026, o toto právo definitívne prišiel.
Medzinárodná šermiarska federácia (FIE) sa rozhodla odobrať usporiadateľské práva pobaltskej krajine len šesť mesiacov pred plánovaným otvorením turnaja. Dôvodom je nekompromisný postoj estónskych úradov, ktoré odmietli garantovať vstup na svoje územie športovcom z Ruskej federácie a Bieloruska.
Ultimátum medzinárodnej federácie
Rozhodnutie o presune šampionátu prišlo po tom, čo Medzinárodná šermiarska federácia (FIE) žiadala od Estónska písomné potvrdenie o bezproblémovom vstupe všetkých účastníkov bez ohľadu na ich národnosť alebo vojenskú hodnosť. Estónska strana však na túto podmienku odmietla pristúpiť, čo viedlo k okamžitému konaniu federácie. Novým dejiskom sa stalo francúzske mesto Antony, ktoré leží v tesnej blízkosti Paríža.
Tento krok len potvrdzuje narastajúce napätie medzi národnými vládami krajín, ktoré priamo susedia s Ruskom, a medzinárodnými športovými orgánmi. Zatiaľ čo Estónsko a ďalšie pobaltské štáty presadzujú politiku izolácie agresora, športové federácie sa čoraz častejšie snažia o opätovné začlenenie ruských a bieloruských atlétov do medzinárodných štruktúr.
Nulová tolerancia estónskej vlády
Postoj Estónska k tejto otázke je dlhodobo nemenný a vychádza z rozhodnutí najvyšších vládnych predstaviteľov. Krajina, ktorá má za sebou historickú skúsenosť s ruskou dominanciou, odmieta robiť výnimky aj v prípade vrcholových športovcov. „Naša vláda má vyhranený postoj. Víza nebudú vydané športovcom z agresívnych štátov. Platí nulová tolerancia a nebudú udelené výnimky,“ vysvetlil dôvody neudelenia víz Raido Mitt, zástupca generálneho tajomníka pre šport v Estónsku, v rozhovore pre verejnoprávny vysielač ERR.
Pre Tallinn je toto rozhodnutie športovou tragédiou, keďže krajina získala právo organizácie ME 2026 na kongrese Európskej šermiarskej konfederácie (EFC) v Budapešti, kde porazila arménsky Jerevan pomerom hlasov 24:18. Estónsky šerm je pritom na svetovej špičke, čo dokazuje aj zisk zlatej olympijskej medaily ženského tímu v korde z Tokia 2021 a individuálny bronz Katriny Lehisovej.
Obavy o budúcnosť šermu pod piatimi kruhmi
K celému incidentu sa vyjadrila aj jedna z najvýraznejších postáv svetového šermu, Ukrajinka Oľha Charlanová. Šesťnásobná majsterka sveta a dvojnásobná olympijská víťazka v šerme šabľou varuje, že kroky federácie môžu mať pre tento šport devastačné následky. Podľa jej názoru by pokračujúci tlak na účasť ruských športovcov, z ktorých mnohí majú priznané vojenské hodnosti, mohol viesť k strate olympijského statusu šermu.
Ukrajinská šermiarska federácia v tejto súvislosti už ohlásila, že zvažuje právne kroky proti postupu FIE. Pripomína pritom incident z roku 2023, kedy bola Charlanová vylúčená zo svetového šampionátu v Miláne. Po víťazstve nad Rusko Annou Smirnovovou v pomere 15,7 vtedy odmietla podať súperke ruku a namiesto toho jej na znak odporu proti vojne ponúkla svoju šabľu.
