Pocit spokojnosti v spoločnosti nevzniká len z počasia, povahy či kultúrnych zvykov. Veľmi úzko súvisí aj s tým, ako sa darí ekonomike a čo to znamená pre každodenný život ľudí.
Slovensko v tomto smere momentálne nepatrí medzi optimistické krajiny Európskej únie. Rast našej ekonomiky je jeden z najpomalších v regióne a citeľne zaostáva za priemerom EÚ aj eurozóny. Hoci čísla hovoria, že hospodárstvo stále rastie, tempo je také slabé, že ho mnohé domácnosti v praxi vôbec nepociťujú.
Pomalý rast HDP sa premieta do bežných situácií – mzdy rastú len opatrne, zamestnávatelia váhajú s vytváraním nových pracovných miest a ceny rastú rýchlejšie než príjmy. To prirodzene znižuje pocit istoty a z dlhodobého hľadiska aj optimizmus ľudí. Krajiny, ktoré majú rýchlejší hospodársky rast, dokážu jednoduchšie zvyšovať životnú úroveň a ich obyvatelia majú väčší priestor plánovať, míňať a užívať si život bez neustáleho stresu z financií.
Peňaženka, práca a pocit bezpečia
Ekonomická pohoda má priamy vplyv na psychiku spoločnosti. Ak ľudia vidia, že ekonomika stagnuje, automaticky sú opatrnejší a menej otvorení optimizmu. Na Slovensku sa to aktuálne prejavuje aj na trhu práce. Ako uviedla pravda.sk, nezamestnanosť postupne rastie a firmy sú pri náboroch čoraz zdržanlivejšie. Slabý dopyt po práci znamená menší tlak na rast miezd a vyššiu neistotu, najmä pre mladé rodiny a ľudí v regiónoch.
V praxi to vyzerá napríklad takto:
- domácnosti viac šetria a odkladajú väčšie nákupy,
- ľudia menej riskujú pri zmene práce alebo podnikaní,
- rastie citlivosť na ceny potravín, bývania a služieb,
- optimizmus nahrádza opatrnosť a obavy z budúcnosti.
Krajiny, kde ekonomika rastie svižnejšie, majú často nižšiu mieru stresu z financií. Ľudia tam vnímajú budúcnosť predvídateľnejšie a pozitívnejšie, čo sa následne odráža aj na celkovej nálade spoločnosti.
Nádej prichádza, ale chce čas
Ekonomické prognózy naznačujú, že výraznejšie zlepšenie situácie nepríde hneď. Tento rok má byť rast stále veľmi slabý, pričom citeľnejší obrat sa očakáva až v nasledujúcich rokoch. Pozitívnym impulzom by mala byť výroba v novom automobilovom závode a postupné zlepšenie kúpnej sily domácností. Ako uvádza centrálna banka: „Exporty potiahne očakávaný nábeh produkcie automobilov v novom závode. Po dvoch rokoch poklesu disponibilných príjmov domácností by sa mala obnoviť ich kúpna sila. Pomôže aj očakávaný pokles inflácie,“ zhrnula Národná banka Slovenska.
Zároveň však platí, že konsolidácia verejných financií a demografický vývoj budú na ekonomiku ešte istý čas tlačiť. Práve preto odborníci zdôrazňujú význam rozumného využívania eurofondov a opatrení, ktoré nebudú brzdiť konkurencieschopnosť krajiny. Tam, kde sa podarí podporiť rast a stabilitu, rastie aj dôvera ľudí v budúcnosť. A práve tá je často tým rozdielom medzi spoločnosťou, ktorá sa usmieva, a takou, ktorá sa len snaží prežiť od výplaty k výplate.
