Americký prezident Donald Trump v stredu opäť pohrozil Iránu vojenským útokom, ak nezačne s USA rokovať o svojom jadrovom programe. Čas sa kráti, doslova uviedol, a vyzval Irán, aby pristúpil na dohodu. Američania na Blízky východ v posledných dňoch presunuli údernú skupinu na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí niekoľko hodín predtým vyhlásil, že Irán nebude s USA rokovať, pokiaľ sa mu vyhrážajú.
„Čas sa kráti, je to naozaj veľmi dôležité! Ako som už raz povedal Iránu, DOHODNITE SA! Neurobili to a došlo k ‚Operácii Polnočné kladivo‘, rozsiahlemu zničeniu Iránu. Ďalší útok bude oveľa horší! Nedopustite, aby sa to opakovalo,“ uviedol Trump. Iránski predstavitelia by si podľa neho mali urýchlene rokovať a dosiahnuť „spravodlivú a vyváženú dohodu – BEZ JADROVÝCH ZBRANÍ -, ktorá bude výhodná pre všetky strany“.
Obrovská odhodlaná armáda
Trump v posledných týždňoch síce nevylúčil vojenskú intervenciu v Iráne ako odvetu za krvavé potlačenie protivládnych protestov, ale tvrdil, že Teherán vyjadril záujem o diplomatické riešenie. Teraz svoje vyhlásenia voči Iránu zmenil. „K Iránu smeruje obrovská armáda. Pohybuje sa rýchlo, s veľkou silou, nadšením a odhodlaním,“ napísal Trump. Pripomenul, že po jeho poslednom varovaní Iránu nasledoval vojenský úder. Myslel tým americké bombardovanie trojice iránskych jadrových zariadení, ktorým sa USA v júni minulého roka zapojili do 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom.
Cieľom terajšieho zásahu by mala byť snaha zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň, Irán však takúto ambíciu opakovane popiera. „Je to väčšia flotila… ako tá, ktorá bola vyslaná do Venezuely. Rovnako ako vo Venezuele je pripravená, ochotná a schopná rýchlo splniť svoju misiu, v prípade potreby rýchlo a násilne,“ dodal Trump.
Loď USS Abraham Lincoln priplávala na Blízky východ z Juhočínskeho mora a nesie na sebe stíhačky F-35C a F/A-18, ako aj lietadlá typu EA-18G Growler. Loď sprevádzajú tri torpédoborce amerického námorníctva schopné odpaľovať rakety dlhého doletu Tomahawk. Prítomnosť amerických lodí umožní americkému prezidentovi mobilizovať viac útočných i obranných vojenských kapacít, pokiaľ by sa rozhodol nariadiť útoky na území Iránu.
Máme prst na spúšti
Iránsky minister Arákčí v stredu vyhlásil, že ozbrojené jednotky krajiny by na akúkoľvek vojenskú operáciu USA reagovali rázne. „Naše statočné ozbrojené sily sú pripravené – s prstami na spúšti – okamžite a dôrazne reagovať na AKÚKOĽVEK agresiu proti našej milovanej zemi, nášmu vzduchu a našim moriam. Cenné ponaučenia z 12-dňovej vojny nám umožňujú reagovať ešte silnejšie, rýchlejšie a dôkladnejšie,“ uviedol Arákčí. Podľa neho má Irán právo na mierovú jadrovú technológiu a jadrové zbrane v bezpečnostnej architektúre Iránu vraj nemajú miesto.
Irán je pripravený rokovať, ale pokiaľ bude nútený, bude sa brániť a reagovať ako nikdy predtým. Uviedli aj ďalšie iránske zdroje. „Keď sa USA naposledy zaplietli do vojen v Afganistane a Iraku, premrhali viac ako sedem biliónov dolárov a prišli o viac ako 7000 amerických životov. Irán je pripravený na dialóg založený na vzájomnom rešpekte a záujmoch – ale ak bude nútený, bude sa brániť a bude reagovať ako nikdy predtým,“ napísala iránska misia pri OSN.
Turecko chce pomôcť
Turecko počas piatkovej návštevy iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího v Ankare údajne ponúkne sprostredkovanie rokovaní medzi USA a Iránom. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v stredu vyjadril svoj nesúhlas s vojenskými operáciami zameranými proti islamskej republike. Spojeným štátom odkázal, aby s Iráncami rokovali o jednotlivých záležitostiach postupne.
Ankara zvažuje posilnenie bezpečnosti pozdĺž svojich hraníc v prípade, že sa Spojené štáty predsa len rozhodnú na susedný Irán zaútočiť. „Ak Spojené štáty zaútočia na Irán a režim padne, Turecko plánuje dodatočné opatrenia na posilnenie bezpečnosti hraníc,“ uviedli turecké zdroje. Turecko je členom NATO a má s Iránom spoločnú hranicu dlhú 530 kilometrov. Časť z nej je zabezpečená múrom dlhým 380 kilometrov, ale sa ukázalo, že takéto opatrenie je nedostatočné. Turecko vraj teraz zvažuje nasadenie technologických systémov na zabezpečenie hraníc a posilnenie počtu vojakov. Bezpilotné lietadlá zároveň nepretržite monitorujú oblasti pozdĺž hraníc.
Vyhlásia ich za teroristov
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová očakáva, že ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa vo štvrtok dohodnú na zaradení iránskych Revolučných gárd na zoznam teroristických organizácií. „Ak konáte ako terorista, malo by sa s vami tiež zaobchádzať ako s teroristami,“ povedala Kallasová pred stretnutím. Tento krok by dal Revolučné gardy na rovnakú úroveň ako džihádistické skupiny al-Káida a Islamský štát. Označenie za teroristickú organizáciu si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členov EÚ.
Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že dni iránskeho režimu sú spočítané. „Režim, ktorý sa dokáže udržať pri moci iba prostredníctvom číreho násilia a teroru voči vlastnému obyvateľstvu – toho dni sú spočítané. Môže to byť otázka týždňov, ale tento režim nemá legitimitu vládnuť krajine,“ vyhlásil Merz.
Ministri zahraničných vecí budú na štvrtkovom stretnutí diskutovať o sankciách voči islamskej republike v reakcii na zásahy iránskych bezpečnostných zložiek počas masových protestov. Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Activists News Agency z USA zahynulo pri protestoch v Iráne od konca decembra najmenej 6200 ľudí. Opozičné zdroje z Iránu hovoria o viac ako 60-tisíc zabitých a umučených ľudí, ktoré protestovali v uliciach Teheránu. Revolučné gardy sú ideologická armáda náboženského režimu s najvyšším islamským duchovným na čele krajiny. Za teroristickú organizáciu ich už považujú v Austrálii, Kanade alebo Spojených štátoch.
