Predstavte si svet pred 420 miliónmi rokov. Nečakajte žiadne husté lesy, spev vtákov ani tieň košatých stromov. Namiesto toho z vyprahnutej zeme trčali bizarné, osemmetrové stĺpy.
Nemali listy, chýbali im konáre a do podložia sa nezahryzávali koreňmi. Tieto monolity, známe ako prototaxity, boli pánmi súše v čase, keď boli rastliny len drobným porastom pri zemi. Píše o tom aj portál Topky.
Záhada sa začala písať v roku 1843. Kanadský geológ William Edmond Logan vtedy v Quebecu objavil masívne skamenené útvary, ktoré vzdialene pripomínali kmene stromov. Logan však rýchlo zistil, že má v rukách evolučný rébus. Fosílie niesli znaky viacerých foriem života, no nepasovali do žiadnej známej kategórie. Vedci sa vyše storočia sporili, či ide o riasy, primitívne dreviny alebo gigantické huby.
Chémia vyvrátila teóriu o obrovských hubách
Najpopulárnejšia verzia o gigantických hubách sa nedávno zrútila. Nová analýza vzorky druhu Prototaxites taiti, ktorú našli v škótskej lokalite Rhynie Chert, priniesla prekvapivé výsledky. Odborníci v časopise Science Advances uverejnili dôkazy, ktoré hubovú teóriu prakticky pochovali. V bunkových stenách týchto kolosov totiž nenašli ani stopu po chitíne. Táto látka je pritom pre huby typickým a nevyhnutným stavebným prvkom.
Vnútorná stavba týchto tvorov pripomína viac zložitý inžiniersky nákres než jednoduché podhubie. Prototaxity disponovali prepracovaným systémom rúrok, ktoré sa navzájom prepletali a vetvili spôsobom, aký v dnešnej prírode neuvidíte. Vedci sa preto prikláňajú k názoru, že ide o samostatnú, dnes už vyhynutú líniu organizmov so zložitými bunkami.
Tieto osemmetrové veže zmizli z povrchu zemského približne pred 360 miliónmi rokov. Nezanechali po sebe žiadnych potomkov ani priame stopy v dnešnej flóre či faune.
Zdroj: x.com/@dreamsNscience


