Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom sa na konci januára 2026 opäť vyostrilo a do popredia sa dostala kombinácia vojenských signálov, ostrých vyhlásení a diplomatických ponúk. Prezident Donald Trump verejne pomenoval konkrétne požiadavky voči Teheránu a naznačil pripravenosť použiť silu, zatiaľ čo iránska strana reagovala varovaním pred tvrdou odvetou.
Situáciu sledujú aj ďalší globálni hráči — Európska únia a Turecko — a zvýšené riziko sa už premieta aj do vývoja cien ropy a nálady na finančných trhoch. Téme sa venoval portál Startitup.
Podmienky z Washingtonu
Donald Trump formuloval dve podmienky, ktoré podľa neho musí Irán splniť, aby sa vyhol americkému vojenskému zásahu. Prvou je, aby Irán nedisponoval jadrovými zbraňami, druhou zastavenie zabíjania protestujúcich.
Zároveň vyhlásil, že smerom k Iránu sa presúvajú „veľké a veľmi silné lode“. Vyjadrenie posilnilo dojem, že USA zvyšujú vojenskú pripravenosť v regióne. Informoval o tom Independent. Podľa dostupných informácií ide o súčasť tlaku a odstrašovania bez priameho potvrdenia bezprostredného útoku.
Teherán hovorí o neobmedzenej odpovedi
Iránski predstavitelia reagovali sériou tvrdých odkazov. V prípade útoku zo strany USA má podľa nich nasledovať „okamžitá a rozhodná“ reakcia, ktorá „nebude obmedzená“, pripomína Independent. Teherán tým poukazuje na schopnosť zasiahnuť americké vojenské základne v štátoch Perzského zálivu pomocou rakiet stredného doletu.
Takýto slovník zapadá do stratégie odstrašovania — cieľom je zvýšiť očakávané náklady prípadného úderu a odradiť protivníka od eskalácie. Popri hrozbách však existuje aj paralelná diplomatická komunikácia.
Otvorené dvere k rokovaniam — s podmienkami
Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi deklaroval, že krajina je pripravená rokovať so Spojenými štátmi, ak budú rozhovory „spravodlivé a vyvážené“. Podľa BBC majú byť založené na „vzájomnom rešpekte a dôvere“.
Zároveň stanovil hranice možných rokovaní. Iránske raketové kapacity nemajú byť predmetom diskusie a Teherán opakuje, že jeho jadrový program je určený na mierové účely.
Turecko sa ponúka ako sprostredkovateľ
Do diplomatickej roviny vstupuje aj Ankara. Turecko vyzýva na obnovenie jadrových rokovaní a deklaruje ochotu sprostredkovať dialóg medzi stranami. Podľa vyjadrení tureckého ministra Hakana Fidana prebieha komunikácia aj s americkým vyslancom Steveom Witkoffom.
Turecká iniciatíva prichádza v čase, keď priame komunikačné kanály medzi Washingtonom a Teheránom fungujú len obmedzene.
Napätie zvyšuje aj krok Európskej únie. Podľa viacerých zdrojov EÚ súhlasila so zaradením Iránskych revolučných gárd (IRGC) na zoznam teroristických organizácií. Teherán avizuje odvetnú reakciu — chce označiť ozbrojené sily krajín EÚ za teroristov, tvrdí The Guardian.
Takýto postup by mohol zvýšiť bezpečnostné riziká pre európske záujmy v regióne a ešte viac skomplikovať diplomatické vzťahy.
Trhy už započítavajú riziko
Ekonomická odozva na geopolitické napätie je okamžitá. CNBC uvádza, že cena ropy síce krátkodobo klesla, no smeruje k najväčšiemu mesačnému rastu za posledné roky. Ide o typický rizikový príplatok v situácii, keď investori zvažujú možné narušenie dodávok alebo dopravy na strategických trasách.
Aj bez priameho konfliktu tak samotná hrozba mení očakávania na komoditných aj finančných trhoch.
Vojna ako nežiadaný výsledok tlaku
Spojené štáty aj Irán oficiálne tvrdia, že nechcú vojenský konflikt. Súčasne však stupňujú tlak a snažia sa prinútiť druhú stranu k ústupkom. Takéto prostredie zvyšuje riziko nesprávneho odhadu alebo incidentu, ktorý môže spustiť reťazovú reakciu.
Rozhodujúce bude, či sa podarí obnoviť jadrové rokovania a súčasne znížiť pravdepodobnosť neplánovanej eskalácie.
