Slovensko sa nachádza v kritickom bode, kedy sa ekonomické nožnice roztvárajú a čoraz viac obyvateľov padá pod hranicu dôstojného prežívania.
Podľa najnovších odhadov a dát Štatistického úradu SR sa počet osôb v pásme rizika chudoby nezadržateľne blíži k psychologickej hranici jedného milióna.
Kým v marci minulého roka Štatistický úrad SR evidoval približne 980-tisíc ľudí ohrozených chudobou, odborníci varujú, že v roku 2026 tento počet presiahne jeden milión, píše STVR. Alarmujúcim trendom je najmä fenomén „pracujúcej chudoby“, kedy ani pravidelný príjem zo zamestnania nedokáže pokryť prudko rastúce životné náklady.
Pod hranicou chudoby žijú aj pracujúci
Podľa ekonomických analytikov sa väčšina Slovákov ocitla v kliešťach nízkych miezd a vysokých výdavkov. „Ľudia chudobnejú, ich výdavky na základné veci, akými sú bývanie, potraviny, energie, rastú,“ uvádza ekonomický analytik Ján Košč.
Zároveň dodáva, že približne 11 % zamestnancov na Slovensku žije pod hranicou chudoby a problém podľa neho nesúvisí len s odvodmi, ale so širším nastavením daňového systému. Témou boli aj dosahy konsolidácie na domácnosti, pričom zlepšenie situácie nepovažujú za pravdepodobné.
Za faktory zhoršovania situácie na trhu práce označili okrem iného neistotu v ekonomike, problémy v automobilovom priemysle a regionálne rozdiely. Upozornili aj na paradox nedostatku pracovnej sily, ktorý odhadli na 80.000 až 100.000 ľudí, podľa niektorých odhadov až na 150.000, pričom pracovnej mobilite podľa nich bráni najmä nedostatok dostupného bývania.
Výrazné rozdiely v regiónoch
Najväčšie riziko predstavuje práca na dohodu, skrátené úväzky alebo zamestnanie v sektoroch s nízkou pridanou hodnotou, ako sú služby a poľnohospodárstvo. Práve tu sa najviac prejavuje politika nízkych miezd, ktorá bola dlhé roky vnímaná ako konkurenčná výhoda Slovenska.
Názory na príčiny sa líšia podľa toho, či ide o zástupcov zamestnávateľov alebo analytikov. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov vidí problém v neefektívnych opatreniach, ktoré zhoršujú stabilitu firiem a motivujú ich k odchodu z krajiny.
Ján Košč na webinári KOZ SR zameranom na trh práce v číslach upozornil, že stratégia nízkych miezd ako nástroja konkurencieschopnosti dlhodobo zlyháva a vedie k prepadu životnej úrovne.
Košč zároveň poukázal na výrazné regionálne rozdiely v riziku chudoby. V Bratislavskom kraji je ohrozených približne osem percent ľudí, v Prešovskom kraji podľa neho až 28 %. Analytici spomenuli aj vysoký daňový klin, najmä pri bezdetných pracujúcich, čo podľa nich prispieva k odchodu časti mladých ľudí za prácou do zahraničia.
Historické zvýšenie miezd aj valorizácia minima
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR trvá na tom, že najúčinnejším liekom na chudobu je zamestnanosť. Vyzdvihujú projekt „Práca namiesto dávok“, vďaka ktorému si našlo uplatnenie 1 300 ľudí.
Kľúčovým nástrojom v roku 2026 má byť historické zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré by malo čoskoro dosiahnuť hranicu 1 000 eur. Taktiež sa pripravuje výrazná valorizácia životného minima, ktorá je kľúčová pre výpočet ďalších štátnych podpôr.
Od neho sa totiž odvíja celý reťazec sociálnej pomoci, vrátane dávok v hmotnej núdzi, ochranných príspevkov či príspevkov na bývanie. Práve ich reálne zvýšenie môže byť pre milión Slovákov rozhodujúcim faktorom v boji o udržanie sa nad hranicou chudoby.
