Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) chce meniť ústavu. Jeho návrh sa týka fungovania obcí a miest v súvislosti s takzvanou „dlhovou brzdou“. Po jej aktivovaní sa totiž obmedzuje rast výdavkov všetkých verejných rozpočtov – teda aj samospráv.
Aktuálne platný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti zaväzuje všetky verejné inštitúcie dodržiavať pravidlo vyrovnaného rozpočtu, keď verejný dlh prekročí 60 % HDP. V praxi to znamená, že nielen štát, ale aj obce a mestá musia obmedziť výdavky napríklad do chodníkov, ciest či verejných služieb. Podľa samospráv by to mohlo znamenať, že „budú iba prežívať“.
„Možno by sme kúrili, svietili, ale neopravili by sme jediný meter chodníka, cesty. Nemohli by sme robiť nič,“ vysvetlil pre STVR primátor mesta Trenčín Richard Rybníček.
Žiadne investície ani úvery
Dlhová brzda obmedzuje aj možnosti samospráv vziať si úver na spolufinancovanie niektorých projektov. Starostovia a primátori považujú nastavené pravidlá na diskriminačné. Slovensko má totiž verejný dlh približne vo výške 83 miliárd eur a mestá a obce sa na ňom podieľajú jedným percentom. Samosprávy majú pritom stanovené vlastné pravidlá, ktoré ich obmedzujú v zadlžovaní sa. Uvoľnenie dlhovej brzdy v prípade samospráv by tak verejné financie neohrozili.
„To znamená, že nehrozí, že by slovenské mestá a obce zadlžili Slovensko v tomto alebo budúcich storočiach,“ vysvetlil predseda ZMOS Jozef Božik.
Argumenty samospráv uznalo aj ministerstvo financií. Ústavné pravidlá chce preto upraviť tak, aby samosprávy neboli povinné dodržiavať vyrovnaný rozpočet v prípade, ak sa aktivuje dlhová brzda. Inými slovami – obce by neboli viazané rovnakými obmedzeniami ako centrálny štát a mohli by si tak udržiavať financie flexibilnejšie pre svoje potreby. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) verí, že v parlamente nájde potrebnú podporu.
„Uvidíme, ako veľmi si vážia samosprávy aj opoziční poslanci. Počkám si na to aj v Národnej rade,“ povedal nedávno Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Bez opozície to nepôjde
Na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude minister financií potrebovať deväťdesiat hlasov poslancov. Parlamentná matematika hovorí v tomto prípade jednoznačne – bez opozičných hlasov to nepôjde. Opozícias a zmene nebráni, ale najprv chce vidieť konkrétny návrh.
„Ťažko povedať, keď sme ešte nič nevideli. Dá sa určite baviť o tom, že by sme to mohli podporiť,“ vysvetlil podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).
„Samosprávy si zaslúžia rovnaké podmienky, aké má vláda,“ potvrdil poslanec NR SR Jozef Hajko (KDH).
Takáto zmena ústavy by znamenala odlišné finančné pravidlá pre samosprávy a centrálny štát. V čase, keď je verejný dlh nad hranicou 60 % HDP, by mohla zásadne ovplyvniť spôsob, akým miestne samosprávy plánujú rozpočet, investície aj úverovanie. Združenie miest a obcí Slovenska dúfa, že pri tomto návrhu poslanci zabudnú na stranícke tričká a koalično-opozičné nezhody.
„Verím, že koaliční partneri, ako aj opoziční partneri jednoznačne budú vidieť, že je to pomoci obciam a mestám a nie je to žiadna politika,“ uzavrel poslanec NR SR Igor Šimko (Hlas-SD).
Vedenie ZMOS dúfa, že Národná rada bude o návrhu ministra financií rokovať v prvom polroku tohto roka.
