Rok 2025 bol pre slovenské e-shopy jedným z najnáročnejších za posledné roky. Obchodníci sa museli vyrovnať s novou transakčnou daňou, rastúcimi nákladmi a silnou konkurenciou ázijských marketplaceov, ktoré ponúkajú lacný tovar. Napriek tomu niektoré firmy našli príležitosti na expanziu a nové obchodné stratégie.
Online predaj na Slovensku pokračuje v raste, no pre mnohé domácie značky bol minulý rok testom odolnosti. Nová transakčná daň vo výške 0,4 % z odchádzajúcich platieb sa netýka len tržieb za tovar, ale aj miezd, energií, prenájmu techniky či skladových priestorov. Podľa E-commerce Slovakia ide o kumulatívnu záťaž, ktorá zasahuje hospodárenie firiem s nízkymi maržami. Informuje o tom portál Peniaze.
Transakčná daň a jej dopady
Pre mnohé e-shopy sa nová daň stala významnou finančnou a administratívnou záťažou. Popri tom museli obchodníci čeliť aj poklesu spotrebiteľskej aktivity po skončení pandémie, keď zákazníci začali šetriť a rast online predaja sa spomalil.
„Prevádzka fyzických predajní sa ukázala ako slabé miesto v čase poklesu tržieb,“ vysvetľuje Michal Kráľ, zakladateľ a predseda asociácie E-commerce Slovakia. Značky ako Andrea Shop, Okay či FactCool čelili kombinácii vysokých fixných nákladov a klesajúceho dopytu. Naopak, čisto online e-shopy dokázali reagovať flexibilnejšie, prispôsobovať marketing a rozširovať pôsobenie aj do zahraničia, ako napríklad GymBeam z Košíc.
Čínsky marketplace mení pravidlá hry
Ďalším veľkým problémom pre slovenských e-shopistov je prítomnosť ázijských platforiem, ako Temu či Shein. Tieto spoločnosti masívne investujú do reklamy a ponúkajú extrémne lacný tovar, často bez dodržiavania európskych predpisov o bezpečnosti či recyklácii. E-commerce Slovakia upozornila, že pri testoch USB nabíjačiek z týchto platforiem väčšina výrobkov nevyhovela bezpečnostným normám.
Rovnako prudko vzrástli ceny online reklamy. „Silné kampane čínskych platforiem zdraželi PPC reklamu vo vyhľadávačoch aj propagáciu na sociálnych sieťach,“ uvádzajú e-shopy Blondie.sk a Dajlabku.sk, ktoré bojujú o viditeľnosť na preplnenom trhu.
Budúcnosť e-commerce: AI alebo osobný kontakt
Rok 2026 môže priniesť ďalšie zásadné zmeny. Podľa Michala Kráľa sa do Európy čoskoro dostane personalizované odporúčanie produktov cez AI, podobne ako ChatGPT v USA. Menšie e-shopy však stavajú na tradičných hodnotách: sile značky, dôvere a zákazníckom servise. „Trendom bude osobný kontakt so zákazníkom, či už telefonicky alebo offline, ako protiváha anonymnému a automatizovanému nakupovaniu,“ dopĺňa Michal Vavrík zo značky Kompostuj.me.
Transakčná daň sa stala terčom kritiky mnohých podnikateľov. Ondrej Proksa z Muzikeru upozorňuje, že zdaňuje obrat, nie zisk, čo výrazne ovplyvňuje firmy v segmente nákupu a predaja tovaru. Podobný názor má Veronika Michlíková z BloomPress, ktorá vníma daň ako dodatočnú záťaž pre menšie podniky. Tomáš Brezinský z ebabo.sk zdôrazňuje, že administratívne nároky regulácií sú čoraz náročnejšie na implementáciu do interných systémov.
Koniec výhody lacných zásielok
Od polovice roka 2026 sa na všetok tovar vstupujúci do EÚ v zásielkach s hodnotou do 150 eur bude vzťahovať jednotný colný poplatok tri eurá. Doteraz tieto objednávky síce podliehali DPH a colnému vyhláseniu, no samotnému clu sa vyhýbali.
Podľa analytikov investičnej platformy XTB bude mať toto opatrenie citeľný dopad najmä na čínske online platformy, ktoré stavajú na extrémne nízkych cenách a masívnom objeme drobných objednávok.
Brusel reaguje na bezpečnosť aj podvody
Európska únia zdôvodňuje nové pravidlá viacerými faktormi – od nekalej konkurencie cez bezpečnosť spotrebiteľov až po environmentálne náklady spojené s rastúcim objemom prepravy.
Osobitnou témou je aj podhodnocovanie zásielok, keď sa hodnota objednávok umelo znižuje, aby sa vyhli prísnejším kontrolám. Nový poplatok má podľa Bruselu pomôcť obmedziť takéto praktiky a zároveň uľahčiť prácu colným orgánom.
„Podľa údajov citovaných európskymi inštitúciami prijala EÚ v roku 2024 až 4,6 miliardy nízkohodnotových objednávok (≤150 €), z ktorých väčšina pochádzala z Číny, čo výrazne zvýšilo tlak na skoršie konanie oproti pôvodnému harmonogramu zamýšľanej reformy,“ uvádza analytik XTB João Cruz.
