Generálny tajomník NATO Mark Rutte pricestoval v utorok na vopred neohlásenú návštevu Kyjeva. Vo vystúpení pred ukrajinským parlamentom povedal, že dosiahnutie mierovej dohody s Ruskom si vyžiada ťažké rozhodnutia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko uprednostňuje pokračovanie v útokoch pred mierovými rokovaniami. Reagoval na rozsiahle nočné útoky ruských síl na viaceré časti krajiny. Druhé kolo rokovaní o zastavení vojny medzi ruskými, ukrajinskými a americkými predstaviteľmi je naplánované už na stredu a štvrtok v Abú Zabí. Medzi hlavné sporné body stále patria územné nároky Ruska.
Šéf NATO navštívil ukrajinské hlavné mesto len niekoľko hodín po najväčšom útoku ruských dronov a rakiet na Ukrajinu v tomto roku. Mark Rutte v ukrajinskom parlamente okrem iného priblížil, že 90 percent striel pre ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zabezpečuje program známy ako Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL), vytvorený Spojenými štátmi a ich spojencami.
Tisíc domov bez kúrenia
„Využívanie najchladnejších dní zimy na terorizovanie ľudí je pre Rusko dôležitejšie než obrátenie sa k diplomacii,“ napísal Zelenskyj. Útoky zasiahli Sumskú, Charkovskú, Kyjevskú, Dnepropetrovskú, Odeskú aj Vinnyckú oblasť. Zranenia podľa Zelenského utrpelo najmenej deväť ľudí. „Poškodené sú bežné obytné budovy a energetická infraštruktúra. V Kyjeve dronové útoky spôsobili požiare vo výškových budovách a poškodili materskú školu,“ doplnil ukrajinský prezident.
V hlavnom meste je podľa miestnych úradov bez vykurovania viac než tisíc obytných budov. V noci na utorok tam klesli teploty na -17 stupňov Celzia a -23 stupňov v Charkove. Zelenskyj preto vyzval partnerov Ukrajiny na posilnenie protivzdušnej obrany a zvýšenie tlaku na Rusko.
Stopka pre mier: Donbas
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok informoval, že v niektorých otázkach sa rokujúcim stranám podarilo dosiahnuť pokrok. V zložitejších témach však k priblíženiu postojov zatiaľ nedošlo. Kľúčovým sporným bodom zostáva otázka východoukrajinského regiónu Donbas, ktorý si Rusko nárokuje celý, aj keď má pod kontrolou len asi 80 percent jeho územia.
Peskov dodal, že Rusko bude každý návrh týkajúci sa ukončenia vojny na Ukrajine posudzovať podľa cieľov invázie z februára 2022.
Nasadenie západných síl na Ukrajine by Moskva považovala za zahraničné zasahovanie. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters. „Rozmiestnenie vojenských jednotiek, vojenských zariadení, skladov a inej infraštruktúry zo západných krajín na Ukrajine je pre nás neprijateľné a bude klasifikované ako zahraničná intervencia, ktorá predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť Ruska,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí Sergeja Lavrovova.
Západné štáty by si mali uvedomiť, že „všetky zahraničné vojenské kontingenty vrátane nemeckých sa v prípade nasadenia na Ukrajine stanú legitímnymi cieľmi ruských ozbrojených síl“. Vyhlásenie rezortu zároveň oceňuje „mierové úsilie“ amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť vojnu na Ukrajine, podľa Moskvy Trump rozumie hlavným dôvodom vzniku konfliktu.
Porušenie prímeria – reakcia Európy a USA
Ukrajina sa dohodla so západnými partnermi, že akékoľvek pretrvávajúce porušovanie budúcej dohody o prímerí zo strany Ruska by vyvolalo koordinovanú vojenskú reakciu Európy a USA, napísal v utorok denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami.
Predstavitelia USA, Ukrajiny a Európy o tom rokovali niekoľkokrát počas decembra a januára. Podľa návrhu by reakcia na porušenie prímeria Ruskom prišla do 24 hodín, najskôr by dostalo diplomatické varovanie.
V prípade potreby by došlo aj k zásahu ukrajinskej armády s cieľom zastaviť ruské operácie. Pokiaľ by nepriateľské kroky pokračovali, návrh hovorí o druhej fáze, v rámci ktorej by sa nasadili jednotky krajín tzv. koalície ochotných.
V prípade rozsiahlejšieho útoku by sa po 72 hodinách od porušenia spustila koordinovaná reakcia Západu so zapojením amerických ozbrojených síl.
