4. február je už 26 rokov Svetový deň boja proti rakovine. Myšlienka sa zrodila na Svetovom samite boja proti rakovine pre nové tisícročie, ktorý sa konal 4. februára 2000 v Paríži. Medzinárodný deň mal na celom svete zvyšovať povedomie o onkologických ochoreniach a podporiť prevenciu, včasnú diagnostiku a kvalitnú starostlivosť o pacientov. Súčasťou samitu bolo aj prijatie Charty práv onkologických pacientov.
Ťažko sa o nej hovorí a ešte ťažšie ju prežívame. Rakovina sa stala súčasťou života miliónov ľudí, ale dostupnosť liečby nebola všade úplne samozrejmá. Vytvoriť medzinárodný rámec na zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre pacientov s rakovinou sa podujal francúzsky onkológ David Khayat. Výsledkom jeho iniciatívy bola Parížska charta, ktorú podporili odborníci na nádorové ochorenia z celého sveta.
Svetový deň boja proti rakovine koordinuje Únia pre medzinárodnú kontrolu rakoviny (Union for International Cancer Control – UICC) so sídlom v Ženeve. Ide o najstaršiu a najväčšiu globálnu organizáciu zameranú na boj proti rakovine, ktorá dnes združuje viac ako 1100 členských organizácií z vyše 170 krajín.
Rakovinu prežíva pacient aj jeho okolie
Tohtoročné aktivity sa nesú v duchu globálnej kampane „Zjednotení jedinečnosťou“. Kampaň kladie dôraz na ľudí s osobnou skúsenosťou s rakovinou – nielen pacientov, ale aj ich opatrovateľov a zdravotníckych pracovníkov. Práve ich pohľad je podľa organizátorov kľúčový pri identifikovaní nedostatkov v systéme onkologickej starostlivosti.
„Téma Svetového dňa boja proti rakovine stavia ľudí do centra starostlivosti a ich príbehy do centra diskusie. Každý, kto čelí rakovine, má jedinečný príbeh a skúsenosť, no všetkých nás spája snaha vytvoriť svet, v ktorom vidíme predovšetkým človeka, nie iba pacienta,“ hovorí generálny riaditeľ UICC Cary Adams.
“Dnes je situácia taká, že sa snažíme čo najviac tých zahraničných poznatkov implementovať do zdravotnej starostlivosti. Tá liečba je dynamickejšia, zároveň prinášame aj nové technológie, nové vyšetrovacie metódy,” priblížil pre STVR prácu Národného onkologického ústavu jeho riaditeľ Tomáš Alscher. NOÚ napríklad ako jediné špecializované pracovisko na Slovensku poskytuje onkohematologickým pacientom bunkovú liečbu.
Výzva pre jednotlivca aj celý svet
Rakovina zostáva jednou z najvážnejších globálnych zdravotných výziev. Každý rok na ňu vo svete zomrie približne desať miliónov ľudí, čo je viac ako sú úmrtia spôsobené HIV/AIDS, maláriou a tuberkulózou dohromady. V Európe je podľa Európskeho informačného systému o rakovine ročne diagnostikovaných približne 2,7 milióna nových prípadov a asi 1,3 milióna ľudí tomuto ochoreniu každoročne podľahne.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií výskyt zhubných nádorov na Slovensku dlhodobo rastie, ale úmrtnosť na onkologické ochorenia má klesajúci trend. Najlepšiu prognózu majú pacienti s rakovinou semenníkov a štítnej žľazy, naopak, medzi najzávažnejšie diagnózy s najnižšou mierou prežívania naďalej patrí rakovina pankreasu. Požiadavkám 21. storočia chce NOÚ prispôsobiť aj starostlivosť o pacienta.
“Naším zámerom je, aby si pacient uvedomil, že na tú liečbu nie je sám, že mu chceme dať tú našu podporu, aby tam boli aj rôzne aktivity, ktoré mu spríjemnia pobyt alebo návštevy v nemocnici,” vysvetli zámer nemocnice Alscher. Podľa neho pacient potrebuje okrem kvalitnej liečby aj sociálnu, psychologickú podporu či nutričné poradenstvo. Potešia ale aj zdanlivé maličkosti ako je napríklad kaderníctvo pre onkologických pacientov.
Svetový deň boja proti rakovine pripomína aj význam prevencie. Skríningové programy majú podľa NCZI zásadný význam najmä pri včasnom záchyte rakoviny. Práve nárast nálezov vo veľmi skorom štádiu odborníci považujú za dôkaz, že systematické preventívne programy fungujú a umožňujú odhaliť ochorenie skôr, ako sa rozvinie do pokročilých foriem. Okrem toho nesmieme zabúdať aj na ľudský rozmer onkologických pacientov a vnímali ich v ich jedinečnosti a ľudskosti.
