Rodina sa vyrovnáva s tragickou stratou blízkeho človeka po sérii udalostí, ktorým dodnes nedokáže porozumieť. Muž, ktorý trpel cukrovkou, opakovane vyhľadával lekársku pomoc pre vážny problém s nohou. Napriek tomu sa podľa príbuzných jeho stav riešil len povrchne a rozhodujúci zákrok prišiel neskoro. Prípad vyvolal silné emócie a otvoril otázky o fungovaní zdravotníckeho systému.
Na sociálnej sieti sa objavilo svedectvo jeho sestry, ktorá opísala priebeh niekoľkých týždňov, počas ktorých sa zdravotný stav jej brata postupne zhoršoval. Podľa jej slov išlo o cukrovkára, ktorému sa už od októbra začali objavovať vážne komplikácie na palci nohy. Postihnuté miesto postupne menilo farbu a vykazovalo známky odumierania tkaniva. Napriek tomu bol opakovane odosielaný domov len s preväzmi a liečbou antibiotikami. Počas decembra absolvoval viacero návštev chirurgickej ambulancie. Rodina tvrdí, že namiesto okamžitého operačného riešenia sa situácia odkladala. Zlom prišiel krátko pred Vianocami, keď mal byť podľa lekárskeho vyjadrenia palec už dávno chirurgicky odstránený. Termín zákroku sa však posunul až na obdobie po sviatkoch. Informuje Nový čas.
„Dňa 22. 12. lekár skonštatoval, že palec už mal byť dávno odoperovaný, ale keďže sa blížili sviatky, bolo mu povedané, aby prišiel 29. 12.,“ opisuje pacientova sestra.
Po návrate domov sa jeho zdravotný stav prudko zhoršil. Začal mať tráviace ťažkosti, prestal prijímať potravu, bol opuchnutý a jeho reč bola čoraz nezrozumiteľnejšia.
„Z veľkého množstva antibiotík začal vracať, prestal jesť, bol opuchnutý a rozprával veľmi nezrozumiteľne. Z nohy sa šíril silný zápach,“ uvádza správa.
Rodina si všimla aj výrazný zápach, ktorý sa šíril z rany na nohe. V tomto stave bola na Štedrý deň privolaná záchranná služba. Podľa príbuzných však najprv situáciu nepovažovala za život ohrozujúcu a vyrazila až po opakovanom naliehaní.
„Sanitka najprv povedala, že nejde o ohrozujúci stav života. Až po naliehaní prišli,“ píše žena.
Po prevoze do nemocnice sa zdravotníci údajne zamerali najmä na jeho zvracanie, zatiaľ čo stav nohy nebol považovaný za prioritný problém.
„Keď si chcel dať dole topánku a upozorniť na nohu, lekár mu povedal, že ho noha nezaujíma. Poslali ho domov,“ hovorí.
Muž bol následne prepustený domov. Rodina má pocit, že práve v tomto momente sa stratila šanca na včasný zásah.
Počas nasledujúcich dní bol jeho stav natoľko vážny, že takmer nejedol, väčšinu času prespal a infekcia sa zjavne šírila ďalej. Keď sa opäť dostavil do nemocnice, lekári konštatovali, že ak by neprišiel, hrozilo mu vykrvácanie. Nasledujúci deň mu bol amputovaný palec.
Ani po operácii však nedošlo k zlepšeniu. Naopak, pacient bol extrémne slabý, komunikoval ťažko a nebol schopný prijímať potravu. Podľa spolupacientov bol jeho stav kritický už krátko po zákroku.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
