Dlhodobá bolesť je problémom, ktorý výrazne znižuje kvalitu života miliónom ľudí po celom svete. Pre mnohých sa stáva každodenným sprievodným javom bez jednoznačného vysvetlenia. Najnovší výskum amerických odborníkov však naznačuje, že odpoveď by sa mohla ukrývať priamo v mozgu a tento objav môže výrazne ovplyvniť budúce možnosti liečby.
Chronickou bolesťou trpí približne každý piaty dospelý obyvateľ Spojených štátov, píše Daily Mail. Z odhadovaných 51 miliónov pacientov má veľká väčšina určitú formu obmedzenia pohybu alebo pracovnej schopnosti. Mnohí z nich sa spoliehajú na lieky a zároveň musia obmedzovať bežné denné aktivity, pretože bolesť im bráni normálne fungovať. Odborníci sa dlhodobo nevedia zhodnúť na tom, prečo sa pôvodne krátkodobá bolesť v niektorých prípadoch zmení na chronický stav, ktorý pretrváva celé roky.
Malá oblasť mozgu s veľkým vplyvom
Tím vedcov z University of Colorado Boulder sa v novej štúdii zameral na spojenie medzi kaudálnou granulárnou inzulárnou kôrou a primárnou somatosenzorickou kôrou, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní dotyku a bolestivých podnetov. Kaudálna granulárna inzulárna kôra sa nachádza v oblasti mozgu známej ako inzula, ktorá je zodpovedná za vnímanie telesných pocitov.
Výskum prebiehal na myšiach, u ktorých vedci navodili stav chronickej bolesti poškodením sedacieho nervu. Ide o najdlhší nerv v tele, ktorý vedie od dolnej časti chrbtice až do dolných končatín. Takéto poškodenie často spôsobuje alodýniu, teda stav, pri ktorom aj jemný dotyk vyvoláva výraznú bolesť. Pomocou genetických zásahov výskumníci cielene potláčali aktivitu vybraných neurónov a zistili, že zatiaľ čo pri krátkodobej bolesti zohráva skúmaná oblasť len okrajovú úlohu, pri chronickej bolesti má zásadný význam.
Práve táto mozgová dráha podľa zistení vysiela signály, ktoré udržiavajú bolesť aktívnu aj dlho po tom, čo pôvodné poškodenie stratilo význam. Keď vedci jej aktivitu obmedzili, prejavy dlhodobej bolesti u myší výrazne zoslabli, a to aj v prípadoch, keď trvali už dlhší čas.
Nový pohľad na liečbu bolesti
Autori štúdie poukazujú na to, že identifikovali konkrétny mozgový okruh, ktorý rozhoduje o tom, či sa bolesť stane chronickou. Podľa ich zistení platí, že ak je tento mechanizmus utlmený, chronická bolesť sa buď vôbec nerozvinie, alebo môže postupne vymiznúť.
Výsledky publikované v odbornom časopise The Journal of Neuroscience prinášajú nádej najmä pacientom s bolesťami chrbta, migrénami či artritídou. Ide o najčastejšie formy chronickej bolesti v Spojených štátoch, ktoré každoročne vedú k desiatkam miliónov návštev lekárov. Približne tretina pacientov pritom nemá presne stanovenú diagnózu ani jasné vysvetlenie príčiny svojich ťažkostí.
Krok bližšie k cielenej terapii
Podľa autorov výskumu ide o významný posun v chápaní mechanizmov chronickej bolesti. Objav ukazuje, že konkrétne mozgové dráhy je možné cielene ovplyvňovať, čo otvára priestor pre vývoj úplne nových terapeutických prístupov. V budúcnosti by mohli vzniknúť lieky alebo iné formy liečby, ktoré by sa zameriavali priamo na túto oblasť mozgu a riešili problém pri jeho samotnom zdroji.
Vedci zároveň zdôrazňujú, že na potvrdenie týchto zistení bude potrebný ďalší výskum, najmä na ľuďoch. Napriek tomu ide o dôležitý krok k zodpovedaniu jednej z najväčších otázok modernej medicíny, a to prečo sa bolesť v niektorých prípadoch nevytratí, ale prejde do chronického stavu.
