Investor a kritik ruského režimu Bill Browder, známy svojím dlhoročným konfliktom s Kremľom, predstavil nový prístup, ako oslabiť ruskú ekonomiku. Podľa neho existuje slabé miesto, ktoré by mohlo výrazne obmedziť financovanie ruskej vojny proti Ukrajine. Stačilo by sa zamerať na malý okruh hráčov a konkrétne finančné toky.
Po tom, čo sa v Európe takmer zastavila diskusia o presmerovaní zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny, najmä kvôli odporu niektorých krajín, vrátane Belgicka, sa Browder sústreďuje na zahraničné rafinérie v Indii, Číne a Turecku, uviedol The Guardian. Podľa jeho slov práve tieto zariadenia spracovávajú ruskú ropu a premieňajú ju na produkty ako benzín, nafta či letecké palivo, čím generujú značné príjmy pre ruskú štátnu pokladnicu.
Browder odhadol, že len osem konkrétnych rafinérií denne nakupuje ruskú ropu v hodnote približne 460 až 920 miliónov eur. Navrhuje preto sankcie namierené priamo proti vlastníkom a prevádzkovateľom týchto rafinérií, čo podľa neho predstavuje najpriamejšiu cestu, ako obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojenské operácie.

Presadzovanie myšlienky v Davose
Browder svoje argumenty prezentoval aj na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde aktívne komunikoval s manažérmi, európskymi politikmi a americkými senátormi. Poukázal na to, že Rusko si vojnu môže dovoliť vďaka predaju ropy a že tri krajiny – Čína, India a Turecko – sú najväčšími odberateľmi. Podľa jeho názoru by zastavenie nákupov ruských surovín znížilo ich hodnotu a predaj by prebiehal s výraznými zľavami, čo by malo vážne ekonomické dôsledky pre Moskvu.
Nie všetci však Browderove tvrdenia podporujú. Rusista Karel Svoboda z Inštitútu medzinárodných štúdií upozorňuje, že realizácia takéhoto plánu by nebola jednoduchá a že vyjadrenia investora je potrebné vnímať s rezervou. Podľa Svobodu sa Browder už v minulosti angažoval v ranej fáze Putinovho nástupu k moci a jeho názory nemusia vždy korešpondovať s realistickými politicko-ekonomickými možnosťami, uvádza portál Aktuálně.cz.
Od miliardových ziskov k osobnej vojne s Kremľom
Browder sa preslávil po rozpade Sovietskeho zväzu ako vedúci fondu Hermitage, ktorý investoval do významných ruských podnikov vrátane Gazpromu. V roku 2005 mu však ruské úrady zakázali vstup do krajiny a označili ho za hrozbu pre národnú bezpečnosť, následne prebehli razie v kanceláriách fondu.

Kauza Magnitského, kde jeho právnik odhalil rozsiahlu korupciu a následne zomrel vo väzení, vyvolala silnú medzinárodnú reakciu. Vďaka Browderovmu lobovaniu prijal americký Kongres v roku 2012 tzv. Magnitského zákon, umožňujúci sankcionovať osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv. Tento mechanizmus sa postupne rozšíril aj do ďalších krajín, vrátane Českej republiky, kde umožňuje zmrazenie majetku či zákaz vstupu pre osoby zapojené do závažných protiprávnych činov.
„Nepriateľ číslo jeden“
V Rusku sa Browder stal personou non grata a vo svojich knihách a médiách o sebe hovorí ako o „Putinovom nepriateľovi číslo jeden“. Tvrdí, že čelil vyhrážkam, žalobám, obvineniam z vraždy a dokonca medzinárodnému zatykaču cez Interpol. Konflikt s Kremľom sa tak z finančného sporu pretransformoval na osobný konflikt, ktorý pretrváva dodnes.


