Pred štyrmi rokmi západní politici sebavedomo veštili pád Moskvy do ekonomického suterénu. Vtedajší americký prezident Joe Biden v marci 2022 vyhlasoval, že ruské hospodárstvo smeruje k rozpolteniu a čoskoro vypadne z prvej dvadsiatky svetových lídrov.
Realita však tieto predstavy ignorovala. Rusko po prvotnom šoku prepadlo vojnovému dopingu a v roku 2025 sa dokonca ocitlo na deviatom mieste svetového rebríčka, pričom za sebou nechalo Kanadu aj Brazíliu.
Lenže tento dychberúci šprint práve narazil na neviditeľnú stenu. V roku 2026 sa ukazuje, že hrozba kolapsu, ktorú sa podarilo na čas oddialiť, opäť klope na dvere. Píše o tom The Guardian.
Lacná ropa a Trumpove hrozby krivia Putinove plány
Ruská vojnová mašinéria stojí a padá na príjmoch z ropy, no tie sa začínajú nebezpečne stenčovať. Kým začiatkom vojny tvorili dane z fosílnych palív až 40 % federálneho rozpočtu, dnes tento podiel klesol na štvrtinu. Ceny ruskej ropy Ural sa prepadli z 90 dolárov za barel na súčasných päťdesiat a Moskva stráca páky, ktorými by tento trend zvrátila.
Hoci sa Rusko po uvalení sankcií vrhlo do náručia Číny a Indie, noví odberatelia nie sú bezodní ani nekonečne lojálni. Najmä India začala v posledných mesiacoch prudko brzdiť nákupy, pretože sa obáva obchodných ciel, ktorými sa vyhráža americký prezident Donald Trump.
Analytik Isaac Levi situáciu vníma jasne: „Príjmy Ruska z exportu fosílnych palív boli v roku 2025 o 13 % nižšie ako pred vojnou, pričom ich stlačili prísnejšie sankcie, ukrajinské útoky dronmi na infraštruktúru a hľadanie nových trhov pre plyn.“ Levi dodáva, že spojenci musia pritlačiť ešte viac a zamerať sa na tieňovú flotilu tankerov, ak chcú kremeľskú pokladnicu úplne vyčerpať.
Vojnová mašinéria požiera dôchodky a nemocnice
To, že Rusko v tabuľkách HDP rástlo, zväčša bežní obyvatelia nepocítili na kvalite života. Štát sa od základov preorientoval na zbrojenie a v rozpočte na rok 2025 sa to prejavilo brutálnymi škrtmi. Na sociálne veci, dôchodky a dávky putuje o 10 % menej prostriedkov než pred štyrmi rokmi. Škrty zasiahli aj zdravotníctvo a školstvo, zatiaľ čo obrana si v rozpočte odkrojila ďalších 17 % navyše.
Aby Kremeľ dokázal zaplatiť túto krvavú faktúru, musel siahnuť po drastickom zvyšovaní daní. Firemná daň poskočila na 25 % a od začiatku roka 2026 sa zvýšila DPH na 22 %, čo je viac než vo väčšine západných krajín. Táto „daňová sekera“ dopadá na Rusov v čase, keď ich už aj tak trápi neustále zdražovanie základných potravín.
Vysoké úroky a prázdne fabriky dusia nádej na rast
Okrem klesajúcich cien ropy čelí Rusko aj dlhodobej demografickej kríze, ktorú vojnový boom doteraz maskoval. Populácia krajiny sa scvrkla na 143,5 milióna a vo fabrikách jednoducho nemá kto pracovať. Nezamestnanosť na úrovni 2 % je v Rusku dôkazom kritického nedostatku ľudí.
Marek Dabrowski z think-tanku Bruegel konštatuje: „Rusko nemá potenciál pre rýchly rast. Vojnové prostredie je jedna vec, ale hlavným problémom je dlhodobá demografia. Tá sa nezmenila.“
Ruská centrálna banka navyše v snahe skrotiť infláciu vyhnala úrokové sadzby až na 21 %. Ekonóm Vladislav Inozemtsev považuje tento krok za nepochopiteľný hazard: „Je to nezodpovedná politika, ktorou chcú banka a ministerstvo financií ‚ochladiť ekonomiku‘. Prečo to Kremeľ podporuje, je pre mňa záhadou.“ Výsledkom je, že banky prestali požičiavať peniaze a firmy, ktoré sa kedysi tešili z vojnových zákaziek, začínajú hromadne bankrotovať.
Putin stavil na tlačiareň peňazí a znárodňovanie
Napriek neradostným vyhliadkam si väčšina expertov myslí, že Rusko dokáže vojnu financovať minimálne do konca roku 2027. Putin má stále k dispozícii nástroje, ktoré by v normálnej trhovej ekonomike vyvolali paniku, no v Rusku mu pomáhajú držať sa nad vodou.
„Putin povzbudí centrálnu banku, aby tlačila peniaze; bude naďalej zvyšovať dane, predávať štátny majetok a znárodňovať korporácie,“ predpovedá Inozemtsev. To mu dá dostatok prostriedkov na to, aby udržal front v chode, hoci za cenu totálneho zdevastovania budúcnosti krajiny.
Indície o tom, že kremeľský pancier praská, však prichádzajú z diplomatického frontu. Po mesiacoch odmietania Rusko nečakane súhlasilo s mierovými rozhovormi v Abú Zabí pod vedením USA. Pre Ukrajinu a svet je to signál, že ruská vojnová ekonomika síce stále kope, ale nie je nesmrteľná.
