Slovensko dnes zažíva ekonomickú realitu, ktorá sa nedá prehliadnuť. Inflácia sa opäť dostáva do popredia a pre bežných ľudí to znamená jediné – peniaze v peňaženke majú čoraz menšiu hodnotu.
Hoci v mnohých európskych krajinách tempo rastu cien postupne slabne, u nás je vývoj opačný. Slovensko patrí medzi štáty s najvyššou infláciou v Európskej únii a v roku 2025 dosiahla úroveň 4,1 %. Horšie je na tom už len Rumunsko, ktoré však nie je súčasťou eurozóny a funguje v úplne inom menovom režime.
Zarážajúce nie je len samotné číslo, ale najmä trend. Inflácia na Slovensku neklesá, ale znovu rastie, a to aj napriek tomu, že štát aktívne zasahuje do cien energií. Regulované ceny plynu, elektriny či tepla umelo tlmia realitu. Bez týchto opatrení by sa rast cien dostal ešte vyššie, pravdepodobne nad hranicu piatich percent. V porovnaní s eurozónou, kde inflácia klesá a v roku 2025 sa pohybuje pod dvoma percentami, ide o výrazný rozdiel, ktorý nás vzďaľuje od zvyšku Európy.
Prečo rast cien bolí viac, než sa zdá?
Inflácia nie je abstraktný pojem z učebníc ekonómie. Má veľmi konkrétne dôsledky, ktoré cíti domácnosť aj štát. Každé zdražovanie automaticky znižuje hodnotu úspor a oslabuje kúpnu silu ľudí. To, čo si dnes kúpite za sto eur, bude o rok stáť viac, aj keď váš príjem zostane rovnaký.
Rast cien zároveň spúšťa reťazovú reakciu vo verejných financiách. Štát musí reagovať zvyšovaním dôchodkov, sociálnych dávok a platov vo verejnom sektore. Ide o obrovský balík peňazí, ktorý sa každoročne prerozdeľuje. Pri inflácii blízkej štyrom percentám to znamená dodatočné výdavky v objeme približne jednej miliardy eur ročne. A nejde o jednorazový efekt, ale o opakujúci sa proces, ktorý sa kumuluje každý ďalší rok.
Dôsledky inflácie sa prejavujú najmä v týchto oblastiach:
- znehodnocovanie úspor a peňazí na účtoch
- rast cien tovarov a služieb rýchlejší než rast príjmov
- vyššie výdavky štátu na sociálny systém
- tlak na ďalšie zadlžovanie verejných financií
Rastúci dlh a neistá budúcnosť
Slovensko sa v dôsledku inflácie a rastúcich výdavkov čoraz viac zadlžuje. Ako upozorňujú Dáta bez pátosu, verejný dlh sa môže v priebehu najbližších rokov priblížiť k hranici 100 miliárd eur, čo predstavuje približne 70 % hrubého domáceho produktu. Samotná výška dlhu je vážnym varovaním, no ešte väčším problémom sú úroky, ktoré bude musieť štát platiť. Tie sa môžu vyšplhať až na tri miliardy eur ročne, čo sú peniaze, ktoré nepôjdu na zdravotníctvo, školstvo ani zlepšenie životnej úrovne.
Kým väčšina Európy smeruje k inflácii okolo dvoch percent, Slovensko riskuje, že zostane na dvojnásobných hodnotách. Ak sa k tomu pridá rast cien energií, rozdiely medzi nami a susednými krajinami sa ešte prehĺbia. Vyššie ceny, slabší ekonomický rast a klesajúca životná úroveň sa postupne stanú každodennou realitou, ktorú pocíti každý – pri nákupoch, pri účtoch aj v budúcich daniach.
