Vo veku 86 rokov zomrela v piatok česká herečka Jana Brejchová, ktorá zažiarila napríklad v muzikáli Noc na Karlštejne alebo rozprávke Arabela.
Jana Brejchová patrila medzi najobsadzovanejšie herečky svojej generácie a pre mnohých bola sexsymbolom 60. rokov. Pre svoj šarm a krásu získala prezývku ‚česká Bardotka‘. Počas svojej kariéry stvárnila desiatky postáv v divadle, vo filme i televíznej obrazovke.
Plaché, krehké, ľúbezné dievča, z ktorého vyrástla hviezda medzinárodného formátu. Taká bola Jana Brejchová, ktorá zomrela po dlhej chorobe vo veku 86 rokov. Herečkino úmrtie potvrdila pre iDNES.cz jej dcéra Tereza Brodská s tým, že prosí verejnosť aj médiá o rešpektovanie súkromia.
Rodičia s herectvom nesúhlasili
Pred kamerou sa objavila už ako 13-ročná. Keď režisér Jiří Sequens pripravoval v roku 1953 nakrúcanie filmovej drámy Olověný chléb, jeho asistent Ladislav Helge hľadal na pražských základných školách vhodnú predstaviteľku pre úlohu dievčaťa Píďalky a vybral si práve Brejchovú.
Jana Brejchová sa narodila 20. januára 1940 v Prahe. Hneď po skončení základnej školy začala pracovať ako pisárka v kancelárii, jej tajným prianím ale bolo stať sa herečkou. S tým však rodičia nesúhlasili, a tak sa už v skorej mladosti musela postaviť na vlastné nohy a naplno sa začala venovať herectvu.
Po škole sa živila ako pisárka, ale prišli ďalšie ponuky, Formanove Šteňatá, Weissova Vlčia jama či Jasného Túžba. Spolu s nimi sa mladej herečke otvorili slávobrány svetových festivalov. Forman neskôr spomínal na paradoxné situácie, keď doma takmer živorili, zatiaľ čo v zahraničí Brejchovú považovali za skvele platenú hviezdu.
Mala to šťastie, a vždy ich vďačne pomenovávala, že jej dráhu sprevádzala režisérska elita doby, vrátane Jiřího Krejčíka, s ktorým natočila napríklad Morálku pani Dulskej alebo Vyšší princíp, a Karola Zemana, ktorý ju prizval do Barona Prášila.
Natáčala ako o preteky
Prišli aj zahraničné šance, napríklad v nemeckej romanci Zámok Gripsholm, po ktorej jej spoločnosť Bavaria ponúkla zmluvu na sedem rokov. „Lenže som si prečítala dva scenáre a bola to červená knižnica, zatiaľ čo ja doteraz pracovala na filmoch, ktoré mali zmysel,“ rozprávala, prečo zostala doma.
Ostatne vtedy, v 60. rokoch, sa vďaka českej novej vlne zdal filmový Olymp na dosah a „česká Bardotka“, ako Brejchovú prezývali, točila ako o preteky. Zažiarila napríklad vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů, Každý den odvahu, Návrat ztraceného syna, Noc nevěsty či Farářův konec.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
